Drabblíky...
Voda, dieťa, gauč – Drabble pre Sevrejnu
Dvere zavŕzgali a mladá žena vošla dnu. „Čo tu chceš?!“ vyštekol Severus a vstal z kresla. „Prišla som ti povedať, nech mi vrátiš tie peniaze, čo som ti minule požičala, idiot!“
„Myslíš tie, ktoré si zarobila prostitúciou?“ odfrkol si.
Žena podišla k nemu a jednýmm švihom mu vylepila. On jej chytil obe ruky. „O toto sa už nikdy nepokúšaj!“ zasyčal.
„Lebo čo?“ spýtala sa provokačne.
Chvíľu nikto nič nevravel. Pozeral sa jej do hlbokých čiernych očí. Niečo v jeho vnútri sa pohlo. Nedokázal to vydržať. Pobozkal ju. Ona mu bozk vášnivo opätovala a obaja sa zvalili na gauč...
O mesiac...
„Severus? Máme problém,“ vstúpila Sevrejna do izby.
„Čo sa deje?“
„Čakáme dieťa.“
O 8/9 mesiacov...
Sevrejna skolabovala. „Sevrejna! Miláčik! Čo sa stalo?“
„Odtiekla mi plodová voda,“ vzdychla. „Do nemocnice nestíhame zájsť.“
Severus sa horúčkovito obzrel po pustatine, kde hľadali niečo nesmierne dôležité. Kde teraz zoženú pomoc?!
O dve hodiny...
„Sevrejna! Je to chlapček!“
Sevrejna s námahou zdvihla hlavu. „Nedovoľ, aby na mňa zabudol,“ zašepkala a posledný krát vydýchla....
____________________________________________________________
Akože (Double)Drabble pre Sevrejnu – „milovanie sa“, kúpeľ, knižnica (toto je trochu zhúlené :D)
„Accio, srdce!“ skríkol nekompromisný hlas staršieho dievčaťa s čiernymi vlasmi. Tvár týraného dievčaťa zbledla a útočníčka sa začala smiať.
„Čo sa to tu deje?“ vplával tam riaditeľ. Sevrejna ihneď sklopila prútik a dievča upadlo do bezvedomia. Nechcela mu pozrieť do očí. Bála sa, že sa v nich stratí...
„O siedmej v mojom kabinete,“ oznámil jej trest chladným hlasom.
„Áno, pán riaditeľ,“ povedala posmešne, otočila sa a jej habit sa za ňou zavlnil...
Ozvalo sa zaklopanie. „Ďalej.“ Sevrejna vstúpila, nevediac, čo ju čaká. „Som tu,“ riekla. Severus sedel na stole. Vyzeral ako netopier. Sevrejnu to fascinovalo. Ich pohľady sa stretli... „Budete opravovať písomky,“ dostal zo seba s námahou. „Slečna Snapeová?“ ozval sa zachrípnuto.
„Áno, pán riaditeľ?“ nezbedne sa usmiala.
„Prečo ste týrali to dievča?“
„Liezlo mi na nervy,“ pokrčila plecami. Bola prekvapená,že jej tá „takmer-vražda“ prešla tak ľahko. Severus sa uškrnul. To dievča sa mu páčilo. Sevrejna podišla k nemu vziať si písomky, no potkla sa o koberec a skončila v jeho náručí. Začervenala sa. „Toto si nesmiem nechať ujsť,“ zašepkal Severus skôr pre seba ako pre ňu. Zdvihol ju, stlačil tajné tlačidlo v knižnici, objavili sa tam dvere a vošiel do kúpeľne. Prútikom naplnil vaňu a obaja sa ponorili do hrejivého kúpeľa. *CENZURA*.
Sevrejna sa nadránom zobudila na posteli vedľa Severusa. Okamžite sa rozpamätala na tú noc... na najlepšiu noc v jej živote. Zhíkla. „Veď ja som sa milovala s riaditeľom!“ zašepkala neveriaco. Severus sa usmial a otvoril oči. „A ešte veľakrát budeš,“ žmurkol na ňu a jemne ju pobozkal na pery. Sevrejna sa uškrnula. „A prečo by som mala?“ „Pretože ťa milujem...“ zašepkal, „...a navždy budem.“ Sevrejna sa usmiala. Čakal ich nový život...
____________________________________________________________
Drabble pre Sevrejnu: príbeh, krv, dýka – Voľné pokračovanie drabblu, kde sa študentka Sevrejna vyspala so svojím riaditeľom Severusom, dej sa odohráva po niekoľkých rokoch, kedy boli obaja smrťožrútmi.
Severus láskyplne držal v náručí spiacu Sevrejnu. „Ľúbim ťa,“ zašepkal a opatrne sa spod nej vymanil tak, aby ju nezobudil. Nechcel ju tu nechať, ale musel niečo vybaviť....
...Zaklopal na dvere. Otvoril mu podnapitý muž.
„Tobias Snape? Je načase zavŕšiť náš rodinný príbeh rozprávkovým koncom,“ zasyčal, „AVADA K-“ Zrazu dostal hrozný strach o svoju ženu.
Rýchlo sa premiestnil späť domov. Padol mu pohľad na krvavú posteľ. „Severus,“ zašepkala umierajúca žena.
„NIE!“ zvolal a jediným trhnutím vytiahol striebornú dýku z jej brucha. „Kto to bol?“ vzlykol.
„Lucius,“ odvetila. Zanadával. Ten kretén si na ňu vždy robil zálusk, a keď zistil, že ich nemôže rozdeliť, tak... „Vždy som ťa milovala, Severus,” pozrela na neho.
„Aj ja teba, láska moja. Zmenila si môj život,“ tiekli mu slzy po tvári. „Nenechám ťa zomrieť samú!“ zdvihol dýku a bodol si ju do srdca. Padol na svoju životnú lásku a spoločne vydýchli. Taká veľká bola láska dvoch mladých ľudí. Prekonala aj nenávisť k otcovi, aj strach zo smrti.
____________________________________________________________
//Drabble pre Sevrejnu: Pohreb, Ľalie, úškrn, slza//
Starosťami zmáraná žena podišla k osamelému hrobu na cintoríne. Všetko pokrýval sneh. Pozrela na náhrobok: Severus Snape (1960-1997). Pri spomienke na svoju prvú lásku sa jej po líci skotúľala horúca slza, ktorá ju zahriala v tomto chladnom decembrovom dni. Boli Vianoce. Vzdychla si a na hrob položila kyticu bielych ľalií. Jej muž bol hrdina, a predsa bola jediná, ktorá bola na jeho pohrebe. S láskou si k sebe privinula syna Svena, jedinú vec, ktorá jej po ňom zostala. Spomenula si na noc plnú lásky, keď ho so Severusom splodili a po dlhých 10 rokoch smútku sa pokúsila o úsmev, no ten pripomínal len zúfalý úškrn...
____________________________________________________________
//drabble pre Dominiku Black//
V kuchyni Dominika Black umývala taniere a s úsmevom spomínala na minulú sobotu. Na sobotu, kedy si v londýnskom kostolíku brala za svojho manžela Siriusa Blacka. Zrazu sa do kuchyne primiestnil čarodejník. „Remus,“ hlesla. „Už som o vás začínala mať obavy, len tak si zmiznete a nič mi neodkážete!“ hnevala sa. „Prepáč, Dominika, bolo to na Siriusov príkaz,“ povedal ticho. „Nechcel, aby si šla na Ministerstvo. Prišli tam smrťožrúti... Sirius....“ hlas sa mu zlomil. „Čo sa mu stalo?“ zľakla sa. „Bellatrix Lestrangeová ho zabila.“ S hlasným rinkotom dopadol na zem tanier, kde sa rozbil na márne kúsky. „Nie...Nie...“ šepkala ako v tranze. Prepukla v plač. Nemohlo sa to stať! Nie teraz, keď zistila, že s ním čaká dieťa... „Dominika, čo to robíš?“ zhrozil sa Remus, keď brala do rúk nôž. Bez neho to nie je život... Už nebolo iného východiska...........
____________________________________________________________
Hmm... Halfdoubble-drabble pre Meddy :D (súvisí s jej poviedkou) :Krik, slza, kvety...
„Aurélia? Toto je pre teba,“ vošiel Sebastian do klubovne s kyticou kvetov a Lia na neho len zhypnotizovane hľadela. „Vezmi si to,“ povzbudil ju s jemným úsmevom.„Pre-prečo?“ vykoktala.„Lebo ťa milujem,“ priznal sa. „Je mi ľúto, čo som ti na cintoríne povedal... Všetko je možné, ak sa posnažíme.“ Venoval jej neodolateľný úsmev. Aurélia sa zháčila. Kde to už počula? „Elisha, milujem ťa,“ ozývali sa v nej spomienky na Sebastianov hlas... Bolo to len pred týždňom! „Ty bastard!“ skríkla,schmatla zo stola krištáľovú vázu a hodila ju do neho, no pristála tesne vedľa na zemi, kde sa s rinkotom rozbila. „Prečo mi to robíš? Prečo ma musíš stále takto trápiť?! Robí ti to radosť?“ Po líci jej stiekla horúca slza. Sebastian sa tváril bezradne. Bolelo ho, keď ju videl plakať. „Lia... Ja netuším...“ habkal. Lia sa trhane nadýchla. „Sebastian, nechaj ma na pokoji. My dvaja nemôžeme byť spolu. Ja ti už nedokážem veriť!“ vzlykla a vybehla z klubovne. Sebastian sa pozeral za ňou a premýšľal... Má za ňou ísť? Keď ho takto urazila? Nie! Nikdy! City musia ísť bokom... Jeho urážať nikto nebude!
...Odvtedy Lia a Sebastian spolu už nikdy neprehovorili. Všetko bolo v poriadku. Len jedna láska zahynula.
____________________________________________________________
Pre Dominiku Black: Ticho, krv, plyšový medvedík
Dominika prešla dlaňou po vlhkom, splesnivenom dreve, ktorým bola obložená izba v dome páchnucim zatuchlinou. Pri spomienkach na Theodora jej vyhŕkli slzy. Z konča postele vzala plyšového medvedíka, ktorému cez rozpárané brucho vytŕčala vata. Keby mu vtedy bola verila... Všetko mohlo byť inak! Na dlážke ešte stále bolo vidieť stopy zaschnutej krvi, ktorá pripomínala nedávnu tragédiu. Ako môže ešte žiť, ak jeho smrť zavinila ona?! Tichom sa niesli približujúce kroky a ona sa nenamáhala obrátiť. Nech ju postihne jej osud! Zavrela oči... Na jej prekvapenie ju niekto zozadu objal. „Neboj sa, tentoraz bude všetko inak,“ zašepkal hlas milovaného Siriusa.