Jdi na obsah Jdi na menu
 


Kto druhému jamu kope... (8. kapitola: Cena povesti)

16. 7. 2008

8. kapitola – Cena povesti

Narcissa sa po tej Mulciberovej poznámke rýchlo vybrala do svojej izby. Musela vysvetliť Abigail, čo sa v skutočnosti stalo. Na schodoch však stretla Rebeccu, Bellatrixinu spolubývajúcu a pravdepodobne najväčšiu klebetnicu na Rokforte.
„Cissy!“ privítala ju s radostným úsmevom a priateľsky ju potľapkala po pleci. „Som taká rada, že ťa vidím!“
„Aj ja, Rebecca,“ odvetila Narcissa rovnako afektovane.
„Počula som dnes o tebe zaujímavé novinky,“ žmurkla na ňu. „Bryce sa teda činil...“
„Pozri, Rebecca, nie je to tak ako si myslíš,“ prerušila ju Narcissa.
„Ále, veď za to sa netreba hanbiť, robia to všetci,“ zachichotala sa. „Už vieš, čo to bude?“ zaujímala sa.
„Čo bude čo?“ nechápala Narcissa.
„No predsa dieťa!“
„Nuž... Dodnes som nevedela ani to, že som tehotná,“ poznamenala a s dupotom vybehla po schodoch. Nahnevane rozrazila dvere na izbe a hneď začala: „Abigail, musím ti to hneď teraz vysvetliť!“
Nejaké prváčky zdvihli pohľad od pľuvadlíkov a začudovane na ňu pozreli.
„Ou, to je asi nesprávna izba,“ mierne sa usmiala Narcissa, rýchlo zabuchla dvere a pohľadala tú svoju.
To, že sa tentoraz trafila, prezrádzala čudesná sladkastá vôňa sušených sliviek, ktorú bolo cítiť aj na chodbe. Zamračene vošla do izby, v ktorej nebolo takmer nič vidieť od hustej zelenkastej hmly, ktorá sa dvíhala od postele Isabelle.
„Čo sa to tu deje?“ spýtala sa zmätene.
„Psst,“ zahriakla ju Christina, ktorá sa práve vracala z kúpeľne zahalená v ružovom uteráku, ďalší uterák mala obmotaný okolo mokrých vlasov ako turban a na tvári jej schla zelená prírodná maska. „Abigail už spí,“ vysvetlila jej.
„Nezmysel, ešte je len osem hodín,“ namietala Narcissa a mávala rukou, aby od seba odohnala ten zelený plyn. „A kto by vedel spať v tomto smrade?“
„Reducto,“ ozvalo sa z miesta, odkiaľ sa to šírilo, a naraz zmizla zelená hmla aj vôňa. Z rohu izby na nich gánila bosorka Isabelle Arachnosa. Mala veľmi dlhé husté a strapaté vlasy až po pás, čierne oči a chorobne bledú pokožku. Väčšinu voľného času trávila zahrabaná v starých knihách podozrivého pôvodu, a ak sa niekomu aj prihovorila, väčšinou to boli len urážky alebo kliatby. Dievčatá si už zvykli, že v ich izbe zvykla robiť rôzne experimenty, a preto ich už ani neprekvapovalo, ak vstúpili do svojej izby a zistili, že ich izba už neexistuje alebo sa namiesto nej nachádzajú v tmavej zarastenej džungli, v opustenej jaskyni či na nejakom inom extravagantnom mieste.
Christina pokrčila plecami a vrátila sa do kúpeľne. Narcissa sa snažila nepozerať na Isabelle, pretože to neznášala, a škriepiť sa s Isabelle nebol dobrý nápad.
Prešla k Abbynej posteli a odhrnula na nej závesy. Abigail bola otočená tvárou k stene a tvárila sa, že spí. Narcissa si vzdychla a sadla si vedľa nej.
„Abigail,“ povedala potichu. „No tak, Abby, ja viem, že ešte nespíš. Prosím, vypočuj ma.“ Jemne ňou zatriasla, no Abby aj tak nezareagovala.
„Je to pravda?“ ozvala sa odrazu Isabelle a v jej hlase sa nedal prepočuť škodoradostný tón.
Narcissa sa zháčila. „Na čo myslíš?“ Ak sa to dostalo až k tej bosorke, ktorá medzi ľudí nikdy nechodila, tak to začínalo byť naozaj zlé...
„Že si tehotná.“
„To je moja vec,“ zahundrala Narcissa, vstala a ostrým pohľadom pozrela na Isabelle.
„Nie je.“
„Prepáč?“
„V školskom poriadku sa píše, že v jednej izbe môže bývať len päť študentov. Ak čakáš toho bastarda, tak sa musíš vysťahovať,“ zaškriekala.
„Nie som tehotná,“ odsekla Narcissa a vyhodila z kúpeľne Christinu. Zdalo sa, že tomu Malfoyovmu klamstvu všetci veria. Nebolo to také zlé, ako to spočiatku vyzeralo. Bolo to oveľa, oveľa horšie.

 

Nasledujúce ráno sa dievčatá zobudili o šiestej ráno na nejaký obrovský výbuch. Narcissa sa ihneď splašene posadila na posteli.
„Čo sa stalo?“ spýtala sa ťahavým hlasom Mischa.
„Budíček,“ rehotala sa Isabelle, ktorá s výrazom šialenca stála v strede izby s prútikom v ruke. Mala oblečené svoje zvyčajné čierne dlhé šaty, ktoré boli na viacerých miestach potrhané a volali po krajčírke.
Izbou sa šíril neznesiteľný smrad pokazených vajec, ktorý nútil dievčatá okamžite vstať a čo najskôr ich vyhnať z izby.
„Arachnosa! Je predsa nedeľa! Neviem síce, čo robíte v nedeľu o šiestej v tom sprostom Španielsku, ale na Rokforte nás nechaj spať!“ oborila sa Narcissa na Isabelle.
Mischa a Christina na ňu šokovane pozerali. Nebolo veľa ľudí, ktorí by sa odvážili kritizovať Isabelle. Abigail sa však tvárila, že nič nepočula.
Isabelle spravila nechutnú grimasu. „Dávaj si bacha, Blacková,“ zasyčala a nenávistne si ju premerala tmavými očami. Nakoniec namyslene pohodila hlavou a odkráčala z izby, pričom si pre seba zahundrala: „Todo el mundo es estupido...“
„Čo to vravela?“ zamračene premýšľala Mischa.
„Myslím, že niečo o tom, aké sme sprosté,“ odvetila Christina a chytila sa za nos. „Fuj. Nedá sa to tu vydržať,“ dodala a obsadila kúpeľňu.
„Cissy, mám taký dojem, že ti to Isabelle vráti,“ povedala Mischa bezstarostne a zaväzovala si šnúrky na topánkach. „Za normálnych okolností by mi to bolo jedno, ale...“
„Ja nie som tehotná!“ zlostne skríkla Narcissa.
Mischa na ňu skepticky pozrela. „Aha, iste. Každopádne... Som rada, že to decko čakáš s Mulciberom a nie s Luciusom.“
„Čo máš s Malfoyom?“ podozrievavo sa spýtala Narcissa.
Mischa sa sladko usmiala. „Tebe to už môže byť jedno, nie?“
Keď odišla, Narcissa na ňu začala chrliť záplavu nadávok. Zmučene sa obrátila na Abigail. „Abby, musíš mi veriť. Aspoň ty,“ prosila ju.
Abigail na ňu ani nepozrela, otvorila skriňu a začala sa prehrabávať sa vo svojich šatách.
„Abby! Ak si ma vypočuješ a usúdiš, že to nestálo za to, tak ti dám celú svoju kolekciu letných topánok,“ zúfalo povedala.
Abigail zaváhala. „Aj tie bledoružové ihličky, ktoré si mala na plese u Rosierovcov?“ potichu sa spýtala.
Narcissa preglgla. Boli to jej najobľúbenejšie topánky. „Áno.“
Abby sa k nej otočila s veselým úsmevom na tvári „Tak spusť.“
Narcissa sa šťastne usmiala. „Nie som tehotná.“
„To je všetko?“ nadvihla Abby obočie. „Narcissa, ja som videla, čo sa u Malfoyovcov stalo. Bellatrix mu poslala list a jeho rodičia zrušili vaše zasnúbenie, prepána! Najprv si mi nepovedala to, že sa beriete, a nakoniec mi nepovieš ani to, že zrušili zásnuby?!“
„Ale ja o tom nič neviem!“ vybuchla Narcissa. „Ten list nepísala Bella, nebol to jej rukopis. Malfoy to všetko narafičil. Ale nechápem, prečo mi nepovedal, že jeho rodičia zrušili zasnúbenie. Muselo to byť ešte pred začiatkom školského roku.“ Na chvíľu sa odmlčala. „Alebo ma chcel takto verejne ponížiť pred celou školou.“
Abby si zahryzla do pery a pokrútila hlavou. „Nie. Ak Malfoyovci zrušili zasnúbenie, tak o tom museli povedať tvojim rodičom, a tí by sa na teba hnevali.“ Nepokojne sa začala prechádzať hore-dolu po izbe a smrad im už pomaly prestával vadiť. „Jediným východiskom je to, že Malfoy svoju spomienku sfalšoval.“
„To sa dá?“ šokovane vyvalila Narcissa oči.
„Áno, ale je to veľmi ťažké, najmä ak to bola taká dlhá spomienka. Mám taký pocit, že Malfoy použil nejakú okľuku z čiernej mágie.“ S rozžiarenými hnedými očami pozrela na Narcissu. „Cissy, vieš, čo to znamená?“ zašepkala vzrušene.
Narcisse zasvietilo v očiach. „Že Malfoya zruinujeme!“ dodala nadšene.
„Presne tak!“ Abby si mädlila ruky. „Cissy? Je ti niečo? Nejako si zozelenela.“
„Ja... Ja sa asi povraciam,“ zašepkala a chytila sa za brucho.
„To bude z toho smradu. Poď, musíš odtiaľto vypadnúť,“ povedala Abigail, chytila Narcissu za ruky a ťahala ju von z izby. Odrazu sa zastavila. „Ale vlastne... môže to byť aj ranná nevoľnosť,“ poznamenala.
„Abigail!“ rozhorčene sa ohradila proti takej urážke. Na chodbe sa oprela o stenu a zhlboka dýchala, až sa jej po chvíľke začala do tváre vracať zdravá farba. „Čo budeme teraz robiť?“
„Pôjdeme do knižnice,“ pohotovo odvetila Abby.
„Dobre,“ prikývla Narcissa. Na chvíľu zaváhala. „A kadiaľ sa tam ide?“

 

Celú nedeľu sa prehrabávali v knihách v knižnici a usilovali sa nájsť hocičo, čo by potvrdilo ich podozrenie, že Malfoy svoju spomienku sfalšoval.
„Ja sa vzdávam,“ vzdychla Narcissa a zabuchla ďalšiu knihu, „nikdy to nenájdeme.“
Abigail sa zadumane dívala na Zakázané oddelenie. „Musíme sa tam dostať,“ povedala po chvíli.
„A nepovieš mi ako?“ doberala si ju Narcissa.
„Mohli by sme využiť tvoj vplyv u Chamberlaina,“ navrhla Abby. „Určite by ti dal povolenie na vstup do Zakázaného oddelenia, kebyže mu sľúbiš nespútaný pohlavný styk. Au! Nebúchaj ma po hlave tou bychľou!“ Abigail vytrhla Narcisse z ruky hrubú knihu viazanú v koži. „Čarovné choroby? Tu chceš nájsť spôsob, ako zmeniť spomienku?“ pochybovačne sa spýtala. „Alebo chceš Malfoya zakliať dračími kiahňami?“
Narcissa zamrzla s pohľadom upretým na knihu, ktorú teraz držala Abigail vo svojich rukách. „Dračie kiahne...“ zamrmlala neprítomne.
„Čo sa ti stalo?“
Vtom to Narcisse došlo. „Celý čas hľadáme na nesprávnom mieste!“ Prudko vstala.
„Kam ideš?“
„Do klubovne. A ty ideš so mnou. Už som to celé pochopila,“ zreferovala jej Narcissa a v modrých očiach sa jej odrážalo nadšenie a pýcha na seba samú.
Abigail sa pozrela na kopu kníh rozhádzaných na stole. „Musíme to tu upratať.“
„Nemusíme,“ odvetila Narcissa a ťahala ju k východu.
Do cesty sa im však postavila madam Pinceová a vyzerala naozaj nahnevane. „Kamže kam, dámy? Ten neporiadok po sebe upracete, už aj!“
Narcissa prevrátila očami. „Neviete, s kým sa rozprávate? Som Narcissa Blacková,“ povedala a zdôraznila posledné slovo.
Madam Pinceová ihneď zmenila výraz a pokúsila sa o úsmev. „Takže Blacková?“ spýtala sa sladkým hlasom. „Netrápte sa tým neporiadkom, ja sa o to postarám.“
Keď vychádzali z knižnice, Abigail venovala Narcisse ohúrený pohľad. „Viem, že Blackovci majú veľký vplyv, ale... až taký veľký?“ spýtala sa neveriacky.
Narcissa mávla rukou. „Nie. Tá stará rašpľa nám dlží láskavosť. Otec jej kedysi pomohol z maléru, keď zabila svojho manžela.“
Abigail sa rozhodla, že to radšej nebude komentovať. „A na čo si prišla?“ spýtala sa namiesto toho.
„Malfoy tú spomienku nesfalšoval, ono sa to skutočne stalo. Jeho otec má dračie kiahne,“ povedala sprisahanecky, akoby to celé vysvetľovalo.
„No a?“
Narcissa znudene vzdychla. „Asi ti to musím vysvetliť od začiatku...“ Vychutnávala si pocit, že tentoraz je ona tá múdra, ktorá všetko vie. „Dva dni pred nástupom do školy prišla za mnou mama a povedala mi, že Abraxasovi Malfoyovi zistili nákazlivé dračie kiahne. Vraj musíme ísť celá rodina do nemocnice na prehliadku, pretože sme ich od neho mohli chytiť vtedy, keď boli u nás Malfoyovci na návšteve. Mama sa však ku mne správala akosi odmerane, a vtedy som tomu nerozumela. Ale jedno je isté – ten lekár u svätého Munga mi zrejme nerobil testy len na dračie kiahne!“
Abigail prekvapene zastala. „To dáva zmysel! Malfoyoví písali tvojim rodičom, že čo má znamenať tvoje tehotenstvo. A tak ťa vzali k lekárovi, ktorý mal potvrdiť, že tehotná nie si. Tak sa to celé ututlalo.“
„Ale prečo mi rodičia nič nepovedali?“ zatínala Narcissa päste.
Aj na toto mala Abigail odpoveď. „Vedeli, že chceš tú svadbu zrušiť a báli sa, že by si využila tento Malfoyov podraz vo svoj prospech.“
„Ale to im nevyšlo,“ podotkla Narcissa. „Pretože ja to naozaj využijem,“ zachichotala sa.
„Aké je heslo?“ opýtala sa Abby.
Pokrčila plecami. „Salazarvie...“
Na ich nevýslovné prekvapenie sa kamenná stena – vchod do slizolinskej klubovne – rozostúpil.
„Heslo bolo Salazar?“ zarazene sa spýtala Narcissa a obe prešli do klubovne. „Vieš, ale niečo mi na tej teórii nesedí.“
„Hm?“
„Prečo si Mulciber myslel, že je to jeho dieťa?“
„Veď to bolo písané v tom Bellatrixinom liste,“ odvetila Abby nechápavo.
„Lenže...“ Narcissa sa poobzerala po klubovni, či ich niekto nepočúva. „Ja som s ním nespala,“ zašepkala.
Abigail sa zasmiala. Keď si však uvedomila, že Narcissa to myslela vážne, od prekvapenia sa musela zachytiť nejakého tretiaka, aby nespadla. „To nemyslíš vážne, však?“ uisťovala sa.
„Prečo mi vlastne neveríš?“ Posadili sa do veľkých pohodlných kresiel blízko schodiska.
Abigail si zastrčila vypadnutý prameň čiernych vlasov za ucho. „Ja neviem, ty sa vždy tak naháňaš za chalanmi, že som si myslela...“
Narcissa odfrkla. „Urobím to až s niekým, kto za to stojí. Načo by som spala s Mulciberom, ktorý nemá žiadnu budúcnosť? Neplánujem umrieť v chudobe. Ver mi, ak stratíš panenstvo s niekým, kto ťa môže finančne zabezpečiť, je to veľmi premyslený krok, lebo si ťa bude viac vážiť a... máš ho v hrsti,“ pyšne sa usmiala.
„Niečo na tom je...“ zamyslela sa Abigail. „A čo to má s Mulciberom?“
„Myslí si, že je otcom. Lenže on by mal vedieť o tom, že sme spolu nespali, alebo nie?“ povedala zmätene.
„Tak na to sa ho budeme musieť spýtať,“ zhodnotila Abigail. „Hej, Bryce!“ zakričala cez celú klubovňu na bývalého Narcissinho frajera, ktorý sa okamžite zdvihol a div k nim nepriklusal.
„Stalo sa niečo? Ako sa vám vodí?“ opýtal sa, pohľadom spočinúc na Narcissinom bruchu a sadol si vedľa nich obkročmo na stoličku. Vzápätí zastonal.
„Čo je?“ podráždene sa spýtala Abby.
„Prisadol som si...“
„Nie! Radšej to nechcem vedieť!“ okamžite ho prerušila Abigail.
Narcissa nasadila zamračený výraz. „Prečo si myslíš, že to dieťa je tvoje? My sme predsa spolu nikdy nič nemali!“
Bryce si ju začudovane premeral. „Vari si nespomínaš na vlaňajšiu koncoročnú oslavu? Bola si spitá ako delo.“
Došla jej reč. „JA?!“ zvrieskla. „Ja by som s tebou nespala ani keby si bol posledný Slizolinčan na Rokforte!“
„Cissy, nekrič,“ zahriakla ju Abby. „Vybavím to za teba.“ Otočila sa k Brycovi a upokojujúco mu pozrela do očí. „Bryce, prisaháš, že budeš hovoriť čistú pravdu a nič len pravdu?“
„Čo je toto za nezmysel?“ vybuchol Mulciber.
„Dokážem ti, že medzi vami k ničomu nedošlo,“ uzemnila ho Abby, „pretože ak bola na istom mieste, nemohla byť s tebou, všakže? Cissy, povedz mu, kde si bola počas koncoročnej oslavy.“
Narcissa sa začervenala. „Ja netuším,“ šepla.
„Ha!“ víťazoslávne na ňu ukázal Bryce prstom. „Nepamätá si to, pretože bola opitá.“ Vstal, prútikom si otvoril fľašu ďatelinového piva, ktorú až doteraz zvieral v dlaniach a samoľúbo odkráčal.
„Ako to, že si nepamätáš, čo si vtedy robila?“ zasyčala Abby na Narcissu. „Veď to bola koncoročná oslava, niečo také sa nedeje každý deň!“
Narcissa si nervózne uhladila blond vlasy. „Nedeje sa to každý deň? Veď od septembra sme mali už tri oslavy na počesť nového školského roka!“
Abby zaváhala. „Si si istá, že si s ním nespala?“
„Merlin, ja tu nie som rodinný génius! Choď po Andromedu, ona bude presne vedieť, čo som minulý rok robila.“
„Mne sa nechce, je to predsa tvoja sestra...“ vyhovárala sa Abigail, pretože Andromeda mala izbu až na samom vrchu veže.
„Ale ja nemôžem chodiť po schodoch.“
Abby nadvihla obočie.
„Som predsa tehotná,“ so samozrejmosťou vyhlásila.
Znenazdajky sa vedľa nich objavila Emily, Andromedina kamarátka. „Nemusíte chodiť hore,“ povedala.
„Zavoláš nám ju?“ potešila sa Abigail.
„Nie,“ odsekla. „Ale pozrite sa...“ Podišla k začiatku točitého schodiska, ktoré viedlo do dievčenských spální, a z mramorovej steny vybrala akúsi kamennú zásuvku, ktorá tam predtým podľa Narcissy určite nebola. Emily vsunula ruku do vzniknutého otvoru a po chvíľke šmátrania ju vytiahla, pričom v ruke držala niečo, čo náramne pripomínalo čiernu gumenú hadicu. „To je telefón,“ vysvetlila im.
„Tele čo?“ nechápali dievčatá.
Emily prevrátila očami. „Telefón,“ podráždene odpovedala. „Vymysleli sme to s Meddy v prvom ročníku, pretože sa nám nechcelo chodiť po toľkých schodoch, ak sme sa chceli jedna druhej niečo spýtať. Stačí, ak do tejto trubice niečo zakričíte a Andromeda to hore bude počuť. Zobrali sme si príklad z toho muklovského zariadenia a začarovali celú stenu, aby viedla zvuk...“
Abigail sa znudene pozrela na Narcissu. „Tí mladí géniovia mi už lezú na nervy.“
Narcissa však ihneď vyskočila zo svojho kresla a vytrhla koniec tej hadice Emily z ruky. Priložila si ju k ústam a zahučala do nej: „Andromeda, okamžite zíď dole! Inak všetkým porozprávam, čo si robila minulé leto s tým muklom!“
Abigail ju nahnevane buchla po pleci. „Ovládaj sa, je to predsa tvoja sestra!“
Narcissa pokrčila plecami a pozrela na Emily. „Fungovalo to?“
„Určite,“ prikývla Emily, hadicu vrátila tam, kam patrí, a zasunula odštiepený kameň späť do steny.
„Mimochodom, o akom muklovi si to hovorila?“ opýtala sa Abby so záujmom v hlase.
„Ách, nejaký Ted,“ pobavene poznamenala, „pomáhal otcovi v obchode pár blokov od nášho domu.“
Abby chápavo prikývla. Vzápätí sa ozvalo hlučný dupot a do klubovne zbehla Andromeda celá červená v tvári buď od hnevu alebo od hanby. „Narcissa!“ okríkla ju. „Prečo sa nemôžeš aspoň raz správať ako normálny človek?“
Narcissa si jej výčitky nevšímala. „Meddy, kde som bola a čo som robila vlani na oslave konca školského roka?“ opýtala sa.
„Nepoviem ti to,“ odsekla Andromeda a prekrížila si ruky na prsiach.
„Vravela som ti, že to nebude vedieť,“ pohŕdavo povedala Narcisssa Abigail.
Andromeda si nervózne začala podupkávať nohou. Na tvári jej bolo vidieť boj, ktorý zvádzala sama so sebou. „No dobre, tak ti to poviem,“ prehovorila nakoniec a Narcissa sa spokojne uškrnula.
„Vypila si asi dva poháre punču a uprostred noci ste sa aj s Abigail rozhodli, že si pôjdete zaplávať do školského jazera.“
Cissy a Abby sa na seba šokovane pozreli.
„Takmer ste sa utopili a ja s Regulusom sme vás odtiaľ museli vyťahovať,“ poznamenala Meddy. „Mimochodom, Mulciber ťa zatiaľ podviedol s Mischou...“
Narcissa zalapala po dychu. „Vymýšľaš si,“ obvinila sestru. „Ako by mi to mohol urobiť? Veď ma miloval!“
„Áno, ale bol úplne ožratý a Mischa je tiež blondína. Zrejme si myslel, že si to ty,“ pohotovo odvetila Andromeda.
„Prečo si nám to nepovedala skôr?“ podráždene sa opýtala Abby.
Andromeda pokrčila plecami. „Nepýtali ste sa.“ Zvrtla sa a spolu s Emily vyšli po schodoch do svojej izby.
„Ako sa cítiš?“ Abby ustarostene pohladkala Narcissu po vlasoch.
„Vynikajúco,“ povedala, hoci veselý tón sa jej nepodaril. „Aspoň viem, že nie som tehotná... Ale to, že si ma Mulciber pomýlil s Mischou, sa nesmie nikto dozvedieť... Bolo by to hrozne trápne.“
Abby pokrútila hlavou. „Cissy, veď toto ti môže pomôcť dosvedčiť, že nie si tehotná!“
„Nie! Bolo by to oveľa ponižujúcejšie ako toto tehotenstvo! Radšej niečo urobím Malfoyovi...“
„Ale čo?“
Narcissa sa namiesto odpovede zlomyseľne usmiala. Zasiahne ho na tom najcitlivejšom mieste.

 

 
V jeden večer o pár dní neskôr sa Narcissa potulovala poblíž Vstupnej haly. Čakala na istého bystrohlavského metlobalového kapitána, ktorý sa mal čo nevidieť vrátiť z tréningu.
Garry Fisher získal nešťastnou náhodou povesť rovnako veľkého výtržníka na škole ako boli Záškodníci. Málokto zabudne na deň, keď zaklial Slughorna kúzlom večnej opitosti a vďaka tomu celej škole odpadla hodina elixírov. Slughorna nakoniec musel odčarovať Dumbledore. Síce si kvôli tomu Fisher odpykal polročný trest, počas ktorého musel pomáhať Filchovi s čistením Rokfortu, ale oplatilo sa mu to. Medzi malou hŕstkou študentov bol totižto známy ako človek, ktorý vám za primeranú sumu splní každé želanie, nech by bolo akokoľvek zvrátené, a Slughorna tiež nezačaroval z vlastnej iniciatívy.
Na dlaždiciach sa ozvali hlučné kroky a o malú chvíľu neskôr sa pred Narcissou objavil bystrohlavský metlobalový tím na čele s ich kapitánom a veselo sa na niečom smiali. Keď ju zbadali, ihneď stíchli, len nejaký týpek sa odvážil obdivne hvizdnúť. Dve dievčatá si ju pohŕdavo premerali pohľadmi.
Nedbala na ostatných ľudí, odhodlane pozrela Fisherovi do očí a vyhlásila, že sa s ním chce osamote porozprávať. Fisher chvíľu váhal, nakoniec kývol na súhlas a povedal svojim spoluhráčom, nech na neho nečakajú.
„Čo teda chceš?“ spýtal sa a prehodil si metlu z jednej ruky do druhej. Nakoniec sa na ňu podozrievavo zahľadel. „Nechceš, aby som sa hral na otca toho dieťaťa, však?“ spýtal sa obozretne.
„Nie,“ odvetila s úsmevom a pristúpila k nemu o pár krokov bližšie.
„To mi odľahlo,“ vydýchol si. „Nikdy predtým som ešte neodmietol žiadneho zákazníka.“
Narcissa si zahryzla do pery. Nechcel sa hrať na otca jej dieťaťa? A čo urobí, keď zistí, že to, čo od neho chce, je ešte horšie? „Na koľko si ceníš svoju povesť?“ spýtala sa nakoniec.
„Na dvadsať galleónov,“ odpovedal bez okolkov. Naschvál povedal takú veľkú sumu, aby ju odradil, ale podcenil Blackovcov. Zajtra hrajú proti Slizolinu metlobalový zápas a on sa nechcel nechať rozptyľovať.
Narcissa bez slova vytiahla z vrecka habitu niekoľko zlatých mincí a s drzým úsmevom ich strčila Fisherovi do zadného vrecka nohavíc. „Dala som ti dvadsaťpäť ako bonus za mlčanlivosť,“ koketne povedala.
Fisher cúvol o pár krokov. Niečo mu vravelo, že Narcissa bude chcieť priveľkú službu. „Čo konkrétne odo mňa žiadaš?“ vyrukoval s otázkou.
Narcissa sa opatrne porozhliadla, či ich niekto nepočúva, a pošepkala mu to do ucha. To, čo mu povedala, sa mu vôbec, ale vôbec nepáčilo a pomyslel si, že si mal vypýtať minimálne dvakrát viac.
Zhrozene na ňu pozrel. „Ty musíš toho smrada naozaj nenávidieť,“ poznamenal.
Uškrnula sa. „Ani netušíš ako.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Opäť super!

(Nixa, 31. 7. 2008 18:39)

A ja som sa konečne vrátila z dovči...Už sme si ťa pridali medzi spriatelené, prepáč za to omeškanie ale ja som bola preč a Aji stále štrajkuje comp...tak zatial paaa Aja a Nixa

hehe

(monča, 28. 7. 2008 15:04)

foaly doteraz som nevidela rozdiel medzi hlupou a sprostou osobou :D ale hlupy je akoze sikovnejsi jak sporstyy? :DD

ludkovia (:

(foaly, 26. 7. 2008 21:37)

hrozne moc vam dakujem (:
zial, situacia sa ma tak, ze momentalne nemam pocitac (ani sa nepytajte preco...), takze na nove kapitoly bude treba pockat (neviem ako dlho). Dufam, ze sa tato moja nezavideniahodna situacia coskoro vyriesi, lebo zosaliem.

monča: ona nie je sprosta... ona je len hlupa :D na intrigy ma veru dobru hlavu :D

heh

(monča, 18. 7. 2008 17:26)

bolo to dobree, napinaveee:P len fakt robis z narcissy privelmi sprostu blondinu:D heh ale je to vtipneee

super....

(severanka, 18. 7. 2008 12:29)

parada len rychlo pis dalej......

....

(bellatr!x, 18. 7. 2008 9:38)

mala si tam obsadit aj Bellu

ehm,

(Sayuri, 17. 7. 2008 19:31)

vieš, že si ma takmer dvakrát zadusila? v takom krátkom časovom rozsahu sa to ešte nepodarilo nikomu...

ah,

(Tenebs, 17. 7. 2008 17:40)

úžasné! :D
len napíš rýchlo ďalšiu kapitolu :D aj PH :D

supa

(felixfeliciss, 17. 7. 2008 9:44)

boze sak ta cissy je cela ja:DD. ako vzdy super, tesim sa na tu pomstu heh

fuuuuuuuuu

(Baja, 16. 7. 2008 22:07)

to som teda zvedava co mu vyvedie :D