Jdi na obsah Jdi na menu
 


Kto druhému jamu kope... (9. kapitola)

21. 10. 2008

9. kapitola – Mráz, teplejšie, horúco...

 

Narcissa sa opatrne porozhliadla, či ich niekto nepočúva, a pošepkala mu to do ucha. To, čo mu povedala, sa mu vôbec, ale vôbec nepáčilo a pomyslel si, že si mal vypýtať minimálne dvakrát viac.
Zhrozene na ňu pozrel. „Ty musíš toho smrada naozaj nenávidieť,“ poznamenal.
Uškrnula sa. „Ani netušíš ako.“

 

Na druhý deň si pri raňajkách Narcissa uvedomila, že mohla Garryho Fishera presvedčiť aj bez toho menšieho flirtovania. Odvtedy ju už stihol dva razy pozvať na rande.
„Koľkokrát potrebuješ počuť, že s tebou nikam nepôjdem?“ zúfalo si vzdychla.
„Toľkokrát, kým si to nerozmyslíš,“ sebaisto sa usmial Fisher a poslal jej vzdušný bozk. „Vidíme sa po metlobale, kráska,“ žmurkol na ňu a bystrohlavský aj slizolinský metlobalový tím opustil Veľkú sieň.
Narcissa s pohŕdavým výrazom na tvári odsunula svoj tanier s praženicou. „Prešla ma chuť do jedla,“ vyhlásila s pokrčeným nosom.
Abigail prevrátila očami. „Ale no tak, Cissy, veď Fisher je celkom fajn. A má super zadok,“ zamyslene pokývala vidličkou zo strany na stranu predtým, ako si ju vložila do úst.
„Žartuješ?“ zvolala Narcissa neveriacky. „Je to predsa humusák!“
„Aha,“ povedala Abby, „tým sa to vysvetľuje. Ale má to aj kladnú stránku.“
Narcissa na ňu pochybovačne pozrela. „Akú?“
„Pozri na Chamberlaina, ako zatína pod stolom päste,“ zasmiala sa.
„Prečo za mnou musia všetci doliezať?“ sťažovala sa Narcissa.
„Nie všetci,“ provokovala ju Abby, „Lucius o teba nejaví veľa záujmu.“
Cissy sa urazene zdvihla zo stoličky. „Ešte nie je koniec, Abigail Macnairová. A Malfoy ešte dostane rozum, a potom sa mu vysmejem do tváre,“ uškrnula sa.
Abby sa ironicky usmiala. „Ale iste. Počkaj, kam ideš?“

 

„Bojím sa výšok,“ odmerane vyhlásila Abigail o pár minút neskôr.
Narcissa prikývla a pošúchala si ruky v bielych rukavičkách. „Viem.“
„A ty neznášaš metlobal.“
„Aj to viem,“ pripustila Narcissa.
„Chladný vzduch nerobí dobre tvojej pleti,“ nevinne dodala Abby.
„Na to som prišla aj sama,“ precedila pomedzi zuby.
„A predsa mrzneme na najvyššej tribúne v tresknúcej zime a čakáme na metlobalový zápas,“ sucho skonštatovala Abby.
„Stojí to za to, ver mi,“ diabolsky sa usmiala Narcissa.
Abigail odfrkla a pevnejšie si zatiahla šál. „Len sa neusmievaj, robí ti to vrásky,“ poznamenala a Cissy ihneď zvážnela.
„Kedy mi povieš, čo máš v pláne?“ dobiedzala Abigail, keď madam Hoochová nahlas zapískala na píšťalke (Narcissa si pritom so zmučeným výrazom na tvári chránila uši rukami) a oba metlobalové tímy vzlietli na metlách do vzduchu za hlasného vreskotu divákov.
„Čoskoro sa to dozvieš,“ veľavýznamne sa usmiala a prezerala si mikroskopickú dierku na svojej rukavici. „Neuveriteľné, človek si myslí, že rukavice z kože polárneho testrala mu vydržia aspoň dvesto rokov... Niežeby ich potom chcel niekto ešte nosiť, samozrejme, keďže budú vtedy už úplne mimo módy,“ rozmýšľala.
„TY VRAHYŇA!“ zahučalo jej pri uchu.
Narcissa sa šokovane otočila a zbadala malú ryšavovlasú dievčinu s ohnivým pohľadom, ktorá jej hrozila zaťatou päsťou.
„Keby ťa počul Hagrid, do konca života by si upratovala v Zakázanom lese testralí trus, ty blondína! Egoistická obmedzená mrcha! Zadubená... Ááá!“ Pár mocných rúk schytilo dievča zozadu za bundu a odvlieklo ju z tribúny.
„Ďakujem, pán Microsoft, udeľujem Bifľomoru päť bodov,“ vyhlásil Chamberlain, ktorého si Narcissa všimla až teraz. „Zle znášam hluk,“ dodal na vysvetlenie smerom k nej. „Nestalo sa vám nič, slečna Blacková? Od Evansovej to bolo nesmierne nevychované, takto vás obviňovať. Nie ste v šoku? Ak by ste potrebovali ísť do nemocničného krídla, rád vás tam odprevadím,“ ponúkol sa s úlisným úsmevom.
„Ďakujem, je mi fajn, profesor,“ kyslo odvetila Narcissa.
„A ešte...“
„Čo?“ vybuchla Narcissa, čo síce nemala v pláne, ale bolo ťažké udržať nervy pohromade, keď sa pri nej Abigail natriasala od potláčaného chichotu.
„Vlastne,“ Chamberlain pristúpil k Narcisse, vzal jej ruku do svojej a pohladkal ju, „kde by som mohol zohnať kožu z polárneho testrala?“
Narcissa zružovela, zbledla a nakoniec sfialovela. „K-kožu z p-polárneho testrala?“ vyjachtala.
„Pán profesor, lov polárnych testralov sa pred dvoma rokmi zakázal,“ so žiarivým úsmevom mu pripomenula Abigail. „Zabudli ste? Máme to predsa v učebniciach, kapitola dvanásť. Pred týždňom sme mali na domácu úlohu napísať o nich tridsaťcentimetrovú prácu.“
„Ale tie rukavice majú už tri roky,“ rýchlo dodala Narcissa, aby ju nemohol z ničoho obviniť.
Chamberlainova tvár nadobudla podobnú farbu ako Narcissina. „Ach, iste, pomýlil som si ich s tými polárnymi... onými... veď viete... Čože, Microsoft? Riaditeľ sa chce so mnou zhovárať? Hneď idem,“ povedal vyvalenému Bifľomorčanovi, ktorý ani nemukol. Profesor sa na pozdrav dotkol svojho špicatého klobúka a ráznym krokom odcupital z lóže.
„Hlupák,“ zašomrala Abby. „Takže tvoje rukavičky majú tri roky?“ zazubila sa.
„Hm,“ neurčito zahmkala Cissy. „Otec ich získal od miestneho priekupníka s polárnymi testralmi. Bože, videla si, čo mala Evansová na sebe?“ pohoršene pokrútila hlavou.
„Ó, môj Merlin,“ vyjavene povedala Abby. „Zabudni na Evansovú, pozri sa, čo sa robí tam!“
Medzi divákmi sa ozval smiech a hlasné pískanie. Narcissa sa otočila a pozrela sa na miesto, kam zízalo päťsto ďalších očí. Cez celú oblohu sa tiahol obrovský žiarivo ružový nápis: „Milujem ťa, Lucius!“
Všetci metlobalisti zavisli vo vzduchu a zrejme nevedeli, čo skôr. Len jeden blondiak v zelenom habite naháňal druhého modroodetého športovca po celom ihrisku.
„Tak takáto situácia tu ešte nebola,“ príhodne poznamenal metlobalový komentátor. „Len teraz neviem, čo plánuje Malfoy urobiť Fisherovi, keď ho chytí – či zabiť, či pobozkať.“
Zo štadióna sa ozval hurónsky rehot a profesorka McGonagallová vytrhla nešťastnému komentátorovi mikrofón z rúk. „Vyhlasujem prestávku,“ úsečne povedala.
Celé slizolinské družstvo bolo potrebné na to, aby stiahli Malfoya zo vzduchu, a celý profesorský zbor na to, aby odstránili z oblohy ten otrasný nápis. Prestávka však isto poslúžila svojmu účelu, poskytla rozvášnenému davu čas na to, aby vymyslel pokrik, ktorý mal pôvod kdesi v záškodníckych kruhoch, a diváci ho nadšene skandovali, keď sa metlobalové družstvá opäť vrátili na ihrisko.
„Stavím sa, že to má niečo spoločné s tebou,“ poznamenala Abigail pobavene.
Narcissa sa záhadne usmiala a začala kričať pokrik spolu so zvyškom divákov.

Luciusovi je hej,
Garry je tiež gay!

To však ešte nebolo všetko. Ťažko povedať, či Lucius Malfoy pustil nasledujúcich pätnásť gólov preto, lebo bol nahnevaný, či preto, lebo sa kvôli skandovaniu nevedel sústrediť, na rozdiel od Garryho Fishera, ktorý si minútku slávy vehementne užíval s úsmevom na perách. Slizolinčanom sa síce podarilo chytiť nakoniec zlatú strelu, ale aj tak prehrali o celých dvadsať bodov. A boli z toho mierne frustrovaní.
Po odznení záverečnej píšťalky sa oba tímy zviezli na zem, len Fisherovi sa podarilo medzitým uchmatnúť komentátorovi mikrofón. Odhodil metlu, priložil si mikrofón k ústam a povedal: „Ahojte. (Nasledoval obrovský potlesk.) Som Garry Fisher a chcem odkázať Luciusovi, že aj keď dnes pustil dvadsať gólov a hral mizerne, stále ho milujem a milovať budem.“ Skôr ako mohol Malfoy niečo urobiť, Fisher bol už pri ňom a doslova sa nalepil na jeho ústa.
Diváci mali dosť. Niektorým labilnejším čarodejníkom sa podarilo odpadnúť (medzi inými aj profesorke McGonagallovej), niektorí sa rehotali na celé kolo, niektorí len lapali po vzduchu, ale Chamberlain tlieskal. A po chvíli sa k nemu pridali aj ostatní.
Abigail za zvíjala na zemi a držala sa za brucho. „C-c-cissy,“ vysúkala zo seba. „J-j-ja nemôžem!“
Narcissa pár okamihov sledovala celú drámu so spokojným úškrnom, ktorý začínal striedať zamračený výraz. „Nerobia to už akosi dlho? No ták, odlep sa už od neho, ty špinavý humusák!“
Táto do neba volajúca žiarlivosť vyvolala u Abby novú salvu smiechu, ktorá ju natoľko vyčerpala, že večer musela zájsť do nemocničného krídla.

 

„Počula si to?“ zaškerila sa Bellatrix v ten deň pri večeri, na ktorej Malfoy prezieravo chýbal.
„Čo či som počula?“ začudovane sa spýtala Narcissa.
„Ten Fisher vraj počas toho bozku zistil, že je vlastne na chalanov,“ zasmiala sa.
Narcissa si vzdychla. „Aspoň ma nebude otravovať, či s ním nechcem ísť na rande,“ poznamenala.
„On ťa pozýval na rande?“ nadvihla Bella obočie.
„Áno, prečo?“
„Nuž, naskytá sa otázka, či si sa mu nepáčila náhodou preto, lebo vyzeráš trochu ako chlap,“ žartovne ju buchla po chrbte.
Narcissa ju počastovala nenávistným pohľadom a pohár s čajom jej omylom vypadol z rúk, takže jeho obsah skončil na sestrinej sukni.
„Mrcha!“ zavrčala Bellatrix. „Veď počkaj, až ti to Malfoy vráti!“

 

Stála pred slizolinskou klubovňou a so zavretými očami urputne premýšľala nad heslom, keď sa za ňou znenazdajky ozvalo hlasné zakašľanie. Narcissa sa strhla a otvorila oči.
Len niekoľko centimetrov od nej sa týčil Lucius Malfoy a ležérne sa opieral rukou o stenu. Síce sa snažil tváriť flegmaticky, no z každého kúska jeho porcelánovobielej pokožky vyžarovala tichá hrozba.
„Myslím, že mi máš čo vysvetľovať,“ precedil pomedzi zuby.
Narcissa preglgla. V jeho oceľovosivých očiach tentoraz neboli tie zlomyseľné iskričky, na ktoré bola zvyknutá. Teraz bol naozaj veľmi nahnevaný.
„Zabudla som heslo, ale určite si naň ešte spomeniem,“ žmurkla na neho. „Zatiaľ sa trochu poobzerám po hra-á-áá-“
Chcela odísť, no Lucius jej tak silno zovrel plece, až jej pred očami zažiarili hviezdičky.
„So mnou sa nezahrávaj, miláčik,“ zašepkal jej ľadovým hlasom do ucha a na chrbte jej nabehli zimomriavky. „Ja si na teba nemusím nič vymýšľať, stačí mi vyhrabať pár nepríjemných skutočností,“ hrozil jej. Nakoniec sa silene usmial a po ubolenom pleci ju priateľsky potľapkal. „Počul som, že si sa rapídne zlepšila v obrane proti čiernej mágii. Šikulka,“ žmurkol. „Pečený rostbíf.“ V stene sa objavil otvor, ktorým šikovne preliezol do slizolinskej klubovne.
„Hm,“ zadumane prehovorila Narcissa, keď osamela. Koľko toho Malfoy okrem hesla ešte vie? Nemala z toho príjemný pocit. Zrejme sa išlo do tuhého.

 

Mischa jej večer s afektovaným úsmevom podala zapečatený pergamen. „Pre slečnu Blackovú,“ zatrilkovala vysokým hlasom a zaklipkala mihalnicami.
„Ach, daj to sem,“ odvrkla Cissy, vytrhla jej pergamen z rúk a rozvinula ho. Mischa jej zvedavo nakúkala ponad plece a Malfoy na ňu blýskal podozrievavými očami od svojho stola, a tak s patetickým povzdychom odišla do svojej izby.
„Ten starý úchyl chce dnes so mnou večerať,“ otrávene hodila pergamen na Abbynu posteľ a otvorila svoju obrovskú skriňu.
„Čo plánuješ robiť?“ zahuhlala Abigail s plnými ústami čokoládovej žabky.
Narcissa zamyslene zvesila z vešiaka vínovočervenú krátku sukňu. „Tie jednotky potrebujem. Chvíľu to s ním hádam vydržím. A v klamaní som veľmi dobrá,“ poznamenala a zívla si. „A síce je to magor, ale vyzerá perfektne. Vie to aj Malfoy. Takže bude nehorááázne žiarliť,“ uškrnula sa.
„Lenže Malfoy to bude chcieť na teba nažalovať,“ vyhlásila Abigail pochybovačne.
Narcissa si odfrkla. „Nebude mať dôkazy,“ s istotou vyhlásila.

 

Presne o ôsmej zaklopala na dvere kabinetu profesora obrany proti čiernej mágii.
„Ráčte vstúpiť,“ ozvalo sa blahosklonne, a tak pevne stisla kľučku a otvorila.
„Dobrý večer, slečna Blacková. Smiem vám vziať kabát?“ spýtal sa Chamberlain úslužne. Na sebe mal fľaškovozelený oblek so žltými pásikmi, v tmavých očiach sa mu odrážal sebavedomý úsmev a na lícach sa mu tvorili jamky. Veľmi dobre vedel, že vyzerá výborne.
Narcissa ani nestihla odpovedať a už ju zbavil vrchného habitu. Ak to takto bude pokračovať, pomyslela si, budem nahá už pred večerou...
Ako si však všimla, v strede vyčačkaného kabinetu už trónil stôl s dvomi stoličkami, na ktorom sa vynímali zakryté taniere.
„Varili ste sám, pán profesor?“
Nemohla si nevšimnúť, ako si pri tom oslovení labužnícky oblizol pery. Hulvát.
„Samozrejme. Pre takého špeciálneho hosťa ako ste vy, som to robil s potešením,“ odvetil a šľachetne jej odsunul stoličku, aby si mohla sadnúť. „Máte rada pečený rostbíf?“ spýtal sa, keď odkryl taniere a sadol si.
Narcissa sa zamračila. „To je naše heslo od klubovne,“ poznamenala.
„Ale naozaj? To by som mohol využiť,“ šibalsky sa zachichotal a schytil príbor.
Narcissa si ako správna dáma najprv prestrela obrúsok na kolená, potom si zvedavo odkrojila zo šťavnato vyzerajúceho mäsa miniatúrny kúsoček a zmyselne si ho vložila do úst. Kým prežúvala, Chamberlain meravo hľadel kamsi ponad jej plece.
„Čo robíte?“ spýtala sa s nadvihnutým obočím a obzrela sa za seba na predmet jeho záujmu. Za ňou však stála len obrovská skriňa, takmer celá pokrytá zrkadlami.
„Kochám sa,“ znela odpoveď, od ktorej jej zabehlo a nahlas sa rozkašľala.
„Prepáčte,“ povedala so zaslzenými očami.
„To nič, moja milá. Keby bolo treba, tak perfektne ovládam dýchanie z úst do úst. Stačí len naznačiť,“ zachichotal sa.
„Povedzte mi niečo o sebe,“ vyhlásila napokon po krátkej tichej pauze. To isto zaberie.
Profesor sa pohodlnejšie usalašil na stoličke a rukou si prešiel po tmavých kučeravých vlasoch. Naraz akoby ožil. „A čo by ste chceli vedieť? Túžite počuť o strašidelných príhodách, ktoré som zažil počas svojich ciest po Afrike? Chcete počuť o Amazonkách, ktoré ma tri mesiace väznili v drevenej klietke v Paraguayi? Chcete počuť o mojich obetiach? Alebo o mojich láskach?“ znovu na ňu žmurkol.
„Ja...“
„Už viem!“ prerušil ju. „Ukážem vám listy, ktoré som dnes dostal od svojich ctiteľov!“ Naširoko sa usmial a odhalil pritom oslnivo biele zuby.
Narcissa s povzdychom súhlasila a Chamberlainovi zrazu zamrzol úsmev na tvári. Znovu sa díval ponad jej plece, keď sa ozval zvláštny ťahavý zvuk akoby vŕzgali dvere.
Narcissa si omočila pery v červenom víne, ktorý jej profesor medzitým nalial. „Čo sa deje? Znovu sa kocháte?“ s vážnou tvárou si z neho uťahovala.
Chamberlain si sucho odkašľal. „Vlastne... Asi mi uškodili tie hríby, čo sme mali dnes na obed. Zdalo sa mi, že vidím niekoho vo dverách. Ale nechajme to tak. Čo som to chcel? Ahá, tie dopisy!“ zdvihol sa a prešiel ku skrini, v ktorej začal niečo hľadať.
Narcissa nasucho preglgla a odpila si ešte poriadny dúšok z vína. „Koho ste videli?“ nervózne sa spýtala.
„Predstavte si to, zdalo sa mi, že to bol nejaký dlhovlasý blondiak s fotoaparátom!“ zasmial sa. „Mám príliš bujnú fantáziu.“
Narcissa na neho zhrozene pozrela.
„Nebojte sa, inokedy sa mi to nestáva a v rodine tiež nemáme žiadnu duševnú chorobu,“ ubezpečil ju.
Narcissa však už bola pri dverách.
„Ale naše deti to predsa nezdedia!“ zakričal za ňou sklamane.

 

„Dokelu, dokelu, dokelu!“ zahromžila Narcissa, keď prefičala okolo niečoho, čo v tej rýchlosti pripomínalo veľkú bielu šmuhu. Neznášala beh. Vždy jej bolo po ňom teplo, pichalo ju v boku, bola spotená, zadýchaná, strapatá a jej tvár stratila povestnú porcelánovú farbu. A beh v opätkoch nie je taký pohodlný ako to vo filmoch vyzerá...
Naozaj si nemyslela, že sa to Malfoy dozvie tak skoro. Veď o tom vedela len ona, Chamberlain a Abigail! Ako na to prišiel?
Jednoducho, vzťah s Chamberlainom jej nevyšiel podľa jej očakávaní. A zase za to mohla tá blonďavá, hnusná, bohatá, namyslená a arogantná fretka! Ešteže mala pripravený aj záložný plán, kebyže to náhodou skončí nejako takto. A ten záložný plán obsahoval aj šialený šprint naprieč bludiskami rokfortských chodieb. Poznala však pár skratiek.
Teraz všetko záležalo na tom, či sa do riaditeľne dostane skôr než jej nastávajúci...

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

:))))

(Pristy, 23. 12. 2008 17:48)

Super poviedka kedy bude dalsia kapitolka uz sa velnmi tesim

foaly

(marosssqo, 26. 10. 2008 22:00)

pardon za vulgarizmy ... ale ten microsoft ma dorazil ..a prekliatie rodu slizolinovho nezacnes pisat ? :)

ooops.....

(bella swan, 26. 10. 2008 20:50)

som ja ale truba:o!!! tie testy v skole mi uz lezu na mozog:/ sorry bella xD

hm...

(foaly, 26. 10. 2008 16:45)

marosssqo: poprosím vyjadrovanie bez vulgarizmov (; No, keby sa ich syn nevolal Draco, tak by to bol isto Linux :D

bella sťažujúca sa: jedno je ti dlhé, jedno krátke... a máš pocit, že ja nič iné celé dni nerobím, len sedím za počítačom a píšem? Bodajby to tak bolo, ale bohužiaľ, také privilégiá ja nemám.

bella swan: ďakujem (: A k tomu nicku, bella myslela bellu, ktorá napísala úplne prvý komentár, nie teba (;

pre bellu

(bella swan77, 26. 10. 2008 12:09)

sorry, ale robim pri pisani aj nieo ine, to preto tak dlho trva XD. a ty si bella, nie bella SWAN, tak nwm o com. ale ako chces... uz som bella swan77 spokojna???

heh...

(bella swan, 26. 10. 2008 12:05)

ale nase deti to predsa nezdedia!....lol, tak tym si ma dostala xD! takze, bolo to uzasne ako vzdy:)LEN KRATKE:( no co, stazovat sa nebudem, som rada, ze sa aspon nieco pridalo XD....aleeee,....kedy bude melian:P?

ako....

(bella, 26. 10. 2008 12:02)

tu je original bella!!!neviem kto ako pise cez moj nick alebo prezyvku to je jedno!!!ked prosim ta dopis si tam aspon nejaky ciselny koeficient...dakujem pekne.....a k aktualnemu clanku je to strasne kratke ma prekvapuje ako dlho si toto pisala...cakala som od teba viac.....

microsoft

(marosssqo, 25. 10. 2008 21:29)

to je riadna piiicovina xD ale inak velmi pekne .. nabuduce nech sa vola niekto Linux xD

...

(bellatrix, 22. 10. 2008 21:40)

mrchy?tie su NAJ...ako JA....xP..a PH by mohlo pokracovat,a tie "maratony" mozu pokracovat tiez...:)

pekne

(felixfeliciss, 22. 10. 2008 19:28)

ja mam jednoducho rada mrchy:D...vidim sa v nich heh..super, len tak dalej! a aj PH mi uz chyyba

krátka?

(foaly, 22. 10. 2008 18:56)

hríby! to sa vám len zdá po tých maratónoch z PH :D

konecne

(monča, 22. 10. 2008 16:54)

kapitola bola zaujimava .DD no kratka.. a naozaj by si mohla pridavat trochu cstejsie sem aj ku PH ale boolo to dobre :P

Re: vrrrr

(Fejo, 22. 10. 2008 7:33)

to je pravda jinak jsem rád že zas něco přibylo

vrrrr

(bella, 21. 10. 2008 22:30)

super..no mohla byt dlshiaa..a kedy bude PH?