Jdi na obsah Jdi na menu
 


Kto druhému jamu kope... (5. kapitola)

18. 5. 2008

Obrazek5. kapitola: Pochybná spoločnosť

 

„Koľko je hodín?“ zazívala Narcissa.

Andromeda sa pozrela na hodinky. „O desať minút jedenásť,“ odpovedala a tiež zazívala.

Stáli na nástupišti 9 a 3/4 a spolu s nimi ďalšie skupinky žiakov, ktorí sa aj tento rok chystali na Rokfort. Všetci sa náhlili, nastupovali do vlaku, lúčili sa s rodičmi, len Blackovci stáli už vyše päť minút na tom istom mieste bez slova ako soľné stĺpy.

„Na čo ešte čakáme?“ spýtala sa Bellatrix a nervózne prešľapovala na mieste. „Poďme už do vlaku!“

„Pst!“ Druella Blacková naťahovala krk a očividne hľadala niekoho v dave.

Deti sa zúfalo pozreli na otca, ktorý len pokrčil plecami a potiahol si z fajky.

Narcissa si vzdychla a posadila sa na svoj kufor. Andromeda spravila to isté. Vtedy ich matka kútikom oka zaregistrovala a napomenula ich: „Dievčatá, neseďte na tých kufroch, všetci si budú myslieť, že na niečo čakáme.“

Andromeda zdvihla obočie. „A nerobíme to?“

„Ticho buď,“ zahriakla ju. „Aha, Cygnus, tam sú!“ zakričala Druella na svojho manžela.

Cygnus flegmaticky zdvihol hlavu.

„Kto?“ nechápala Bellatrix.

„No predsa Malfoyovci!“ nadšene odvetila pani Blacková.

„Och, môj Merlin,“ zašepkala Narcissa a zúfalo zavrela oči.

„To, že ho nebudeš vidieť, neznamená, že sa za neho nevydáš,“ vysmievala sa jej Bellatrix.

Narcissa na ňu ani nepozrela, vstala a rozhodným hlasom vyhlásila: „Mama, ja už idem. Prepáč, ale nechcem zmeškať do školy.“ Potiahla za remienok kufra. „Majte sa.“

„Narcissa!“ varovne stisla pery jej matka.

„Neboj sa, budem sa správať slušne,“ povedala a honosne im zasalutovala.

„To si sa kde naučila?“ Pán Black šokovane vypúlil oči.

„Ehm. Nikde,“ zachichotala sa.

„Narcissa, ak teraz odídeš...“ začala pani Blacková.

„Uvidíme sa o rok, dcérka,“ prerušil ju pán Black a Narcissa mu hodila vďačný pohľad.

„Ideme s tebou,“ okamžite povedala Andromeda, spolu s Bellatrix zamávali rodičom a všetky tri odtiaľ rýchlym krokom odkráčali, lebo už sa k nim blížili Malfoyovci.

„To bolo o chlp,“ vydýchla si Narcissa.

 

Pri vlaku k nim priskočila Abigail.

„Cissy, Meddy, Bella, ahojte!“ nadšene ich pozdravila a všetky tri ich objala.

Bellatrix na ňu zhrozene pozrela. „Ty si si niečo dala?“

„Nie, len mám skvelú náladu,“ odvetila veselo.

Blackové si ju so záujmom obzreli. Už mala na sebe rokfortský habit a dlhé čierne vlasy mala zapletené do dvoch vrkočov.

„Sekne ti to,“ uškrnula sa Narcissa. „Odkedy si tu, že si sa už prezliekla?“

„Už dve hodiny.“ Abigail sa zasmiala. „Včera bráško zase vyvádzal a rodičia mu dali trest. A ako odplatu prestavil všetky hodiny v dome! Vôbec sme si to nevšimli. Poviem vám, otec ho už určite zabil.“

Abbyn brat Sam mal osem rokov a bolo to nadmieru hyperaktívne dieťa.

„No už sa teším, až bude chodiť na Rokfort,“ poznamenala Bellatrix otrávene.

Narcissa na ňu fľochla pohľadom. „Veď vtedy budeš už stará a...“

„No tak, Cissy, poď už!“ prerušila ju Abby a začala ju ťahať. „Za dve minúty odchádza vlak! Už som nám rezervovala kupé.“

„Au! Tak mi pomôž s tým blbým kufrom!“

„Ehm. Ja idem za Emily,“ povedala Andromeda.

„A ja za Rodolphom,“ dodala Bellatrix a obe odbočili napravo.

„Ešteže nebudem musieť byť s nimi,“ potešila sa Narcissa.

„Veď ony sa ešte vrátia, keď zistia, že už neostalo žiadne voľné kupé,“ namietla Abby.

„Och.“

 

„Tak vrav... čo máš nové?“ Abigail sa na ňu pozrela zvedavými očami.

„Ja? Vlastne nič,“ zahovárala Narcissa. Chcela jej to povedať neskôr. „Ale čo je to s tebou? Nikdy si nebola taká veselá...“ Nechápavo pokrútila hlavou. „A dokonca si tu dve hodiny čakala. Kto by po tom všetkom mal dobrú náladu? A ešte k tomu ak je to Abigail Macnairová?“

„No... Dobre teda. S Waldenom sme sa hrozne nudili, a tak rozbalil ďatelinové pivá, čo chcel priniesť na Rokfort. Hnusák, mal aj ohnivú whisky, ale odbil ma s tým, že som na to primalá,“ otrávene vysvetlila.

Walden Macnair bol Bellatrixin spolužiak a bol tak trochu... krvilačný. Bolo o ňom známe, že rád skúšal na vtákoch pochybné zaklínadlá. Narcissa sa veľmi dobre pamätala na deň, keď sa Abigail so svojím starším bratom pohádala a Walden jej za to poznášal do postele v ich izbe mŕtve zakrvavené vrabce. Z tej spomienky ju striaslo.

„Je ti zima?“

„Nie... Ja len... Ako si sa mohla opiť z ďatelinového piva?“

„Ale veď ja nie som opitá,“ zasmiala sa Abigail. „Len som trochu veselšia, je tam toho...“ Prevrátila očami. „A vieš, po šiestich fľaškách...“

Vetu nedokončila, lebo práve vtedy do ich kupé vstúpili Andromeda s Emily.

„Eh... Môžeme si prisadnúť?“

Narcissa niečo zúrivo naznačovala Abigail, ale bolo už neskoro.

„Jasné, cíťte sa tu ako doma,“ zazubila sa.

„Vďaka.“

„Abby, v triezvom stave ťa mám omnoho radšej,“ skonštatovala Narcissa.

„Ale choď! Inak musím ti ukázať jeden perefektný klobúk, čo som si kúpila minule v Šikmej uličke!“ Abigail vstala a načiahla sa za svojím kufrom, no práve v tej sekunde sa vlak pohol, ona stratila rovnováhu a spadla na zem.

„Dočerta!“ zahrešila.

Dvere kupé sa znovu otvorili.

„Vďaka, Macnairová, že si nám uvoľnila miesto,“ uškrnula sa Bellatrix a spolu s Rodolphom Lestrangom, s ktorým sa držala za ruky, si sadli na Abbyne sedadlo.

„Svine,“ zahundrala Abigail, vstala a narýchlo si oprašovala habit.

„Omyl, my sa neváľame na zemi v špine,“ poznamenal Rodolphus.

Abigail si urazene sadla vedľa Narcissy.

„Povedzte mi, kto vás sem volal?“ zastala sa Narcissa kamarátky.

„Rodina,“ sladko odvetila Bella.

„Dúfam, že sa sem už nikto nechystá prísť,“ zahundrala nahnevane.

Andromeda sa začervenala a Rodoplhus si odkašlal.

„Viete niečo, čo neviem?!“

Andromeda sa pozrela von oknom. „No... Na chodbe sme stretli Mulcibera a Dolohova,“ opatrne povedala.

Abigail zasvietili oči a Narcissa sa na ňu pobavene pozrela.

„Nevedeli nájsť voľné kupé, a tak sme im povedali, že vy jedno máte a ste tu len dve,“ dodala Emily.

„Nuž, vyzerá to tak, že je nás tu šesť,“ poznamenala Narcissa nahnevane. „Prečo musia všetci Slizolinčania meškať na vlak?!“

Asi po minúte trápneho ticha sa dvere znova otvorili a naskytol sa im pohľad na jedného tmavovlasého a druhého blonďavého Slizolinčana.

„Cissy! Ako dávno som ťa nevidel!“ zvolal nadšene Bryce Mulciber.

„Celé dva mesiace,“ unudene odvetila a pozrela von oknom.

„Môžeme si prisadnúť? Všetko ostatné je už totiž plné,“ povedal Atonin Dolohov.

„Samozrejme!“ povedala rýchlo Abigail a predbehla Narcissu, ktorá už-už otvárala ústa, aby ich odtiaľ vyhodila.

„Pche,“ odfrkla Narcissa.

„Chalani, nedoniesli ste niekto nejaké pivo?“ nadškrtla Bellatrix a oprela si hlavu o Rodolphovo plece.

Abigail sa zavrtela.

„Nie, ale Lucius určite bude mať niečo pri sebe,“ odpovedal Mulciber s úsmevom.

„KTO?“ vyštekla Narcissa a vylepila facku Andromede, lebo sa začala chichotať.

„Au!“

„Lucius... Malfoy... Nepoznáš ho?“ začudovane sa jej spýtal Mulciber.

„Ale áno, pozná ho veľmi dobre, dokonca viac ako by chcela,“ poznamenala Bellatrix a žmurkla na svoju sestru. Tá jej výrečným gestom naznačila, že ak niečo povie, tak bude o hlavu kratšia.

„A čo s ním je?“ spýtala sa Abby.

„Pýtal sa, či sme nevideli tuná Lestranga, lebo mu vraj musí niečo dať. Tak asi sem o chvíľu príde. Vadí ti to?“

Abigail položila Narcisse ruku na plece, aby nevyskočila a nezabila svojho bývalého. „Nie, určite jej to nevadí, však, Cissy?“

Narcissa zavrčala čosi nezverejniteľné a Abby jej plece stisla ešte pevnejšie. Vražda v Orient exprese stačila, nemusí pribudnúť ďalšia aj v Rokfortskom.

„Tak, čo ste robili cez leto?“ spýtal sa Dolohov.

„Štikútali,“ zamrmlala Meddy. Ešte stále nevedela odpustiť svojim sestrám, že ju pred Malfoyovcami tak strápnili.

„Ach, poznáš to,“ s úškrnom mávla rukou Bella, „leto plné lásky...“

Narcissa jej venovala vražedný pohľad a Dolohovovi zabehol tekvicový džús. „ČOŽE?!“

„Ale nie ja! To Narcissa!“ zasmiala sa Bellatrix.

„Ako to myslíš?“ zamračil sa Mulciber.

V tom momente dvere na kupé zavŕzgali a všetci sa pozreli smerom k nim. Vo dverách stál Lucius Malfoy s vysokou brunetou. Držali sa za ruky.

„Je mi ľúto, že vás vyrušujem,“ povedal povýšenecky, „ale Rodolphus si zabudol na stanici metlu, tak mu ju mám poslať.“ Podal Rodolphovi podlhovastý balík, ktorý držal v ruke.

„Ďakujem,“ potešil sa Rodolphus. „Nechápem, ako som to tam mohol nechať...“ Krútil hlavou.

Lucius sa otočil na odchod.

„Počkaj, žrebec!“ zastavila ho Bellatrix.

„Bella, dnes naozaj nemám náladu na tvoje žartíky,“ vzdychol a unavene si pošúchal oči. „Prišli sme na stanicu neskôr ako obvykle a musím stráviť celú cestu v prefektskom kupé s tou ostatnou spodinou.“

„No tak ostaň tu!“ navrhla veselým hlasom.

Narcissa zaškrípala zubami. „Nie je tu už voľné miesto.“

„Ale nebuď taká zlá,“ žmurkla na ňu Bellatrix. „Dá sa to ľahko zariadiť.“

Vytiahla prútik a spravila ním pár pohybov. Celé kupé sa akosi predĺžilo a pribudli ešte dve sedadlá.

„Ale...“ namietala. „McGonagallová nám vravela, že to kúzlo sa učí len na špeciálnych učilištiach, lebo je hrozne zložité!“

„Teraz vidíš, že sa to dá naučiť aj u nás doma. A zatvor ústa, sestrička, je to celkom jednoduché.“

„Vďaka, Bella, ale nemyslím, že je naša prítomnosť pre každého vítaná,“ povedal Lucius a zavŕtal sa svojimi sivými očami do modrých Narcissiných.

„Nikto vás predsa nevyhadzuje,“ povedala Bellatrix.

„Tak teda fajn,“ povedal, stále s pohľadom upretým na Narcissu, „ak niekomu nebude vadiť aj Cecilina prítomnosť...“ Ukázal rukou na svoju priateľku a vyzývavo pozrel na svoju snúbenicu.

Okrem Blackových nikto nechápal, čo sa deje. Bellatrix celú situáciu pobavene sledovala, Andromeda si od nervozity hrýzla spodnú peru a Narcissa ostávala navonok pokojná ako ľadová kráľovná, ale v skutočnosti bola rada, že ju Abigail ešte stále drží, lebo inak by za seba neručila.

„Nie, nevadí mi to,“ odpovedala sladkým hlasom a Lucius spolu s Cecile si sadli. Lucius sa na Narcissu takmer milo usmial. „A vlastne neviem, prečo by mi to malo vadiť, veď spolu nemáme nič spoločné, nie?“ dodala.

Luciusovi ihneď zamrzol úsmev na perách. „Myslel som...“ Vetu nedokončil.

Všetci sa na nich napäto pozerali, ale Narcissa ich nevnímala. Mala dojem, ako keby čas zastal a ona bola v miestnosti sama s ním.

„Pokým si frajerky nebudeš vodiť k nám domov, tak mi to nevadí. Vlastne, ak budeš chcieť, tak nám Cecile môže ísť kľudne aj za svedka...“ chladne povedala a odložila všetko tajnostkárstvo nabok. Pochopila, že tentoraz musí obetovať svoje súkromie, aby mohla pokaziť náladu Luciusovi. Skôr či neskôr by sa to aj tak dozvedeli a možno sa jej podarí zariadiť, aby sa to mimo tohto kupé nedostalo, lebo potom by sa jej všetci vysmievali.

„Čože?“ skríkli Abigail a Mulciber naraz.

Cecile prudko vstala, potom sa zamračila a znova si sadla. „Nerozumiem tomu,“ krátko povedala.

„Ach, Lucius ti to určite vysvetlí,“ žmurkla na neho Narcissa.

„Počkaj sekundu... Ty sa ideš vydávať?! Za koho?“ nechápala Abigail.

Dvere kupé sa znovu otvorili a dnu vstúpil Walden Macnair. „Kto sa ide vydávať?!“ spýtal sa.

„Mám taký dojem, že tento magor si berie hentú Blackovú!“ chladne povedala Cecile.

„Cecile, počkaj...“ Lucius ju chytil za ruku, no Cecile si ju vytrhla.

„Ako si si to vlastne predstavoval?!“

„Narcissa, prečo?“ zúfalo sa na ňu obrátil Bryce Mulciber.

„Cissy, prečo si mi to nepovedala?“ vyčítavo sa spýtala Abigail.

„Héééj! Nemá tu niekto pivo?“ zvolala Bellatrix.

Walden jej bez zbytočných ceremónií hodil jednu fľašu ďatelinového piva a oprel sa o dvere. „Neviem, koho mám ľutovať viac, či Narcissu, alebo Luciusa,“ uškrnul sa. Narcissa a Lucius na neho zúrivo pozreli.

Abigail zrazu zbledla.

„Abby, je ti niečo?“ spýtala sa jej Andromeda.

„Treba mi hrozne cikať,“ povedala zrazu.

Niektorí sa zachichotali.

„Pre Merlina, Abby! Nehovor mi, že si po šiestich fľaškách ďatelinového piva nešla na záchod!“ zhrozil sa Walden.

„Ja odchádzam,“ povedala Cecile.

Luciusovi sršali z očí blesky, ktoré momentálne mierili proti všetkým. „Ach, takže naša malá Macnairová je vo vlaku opitá? To by som mal ako prefekt nahlásiť...“ poznamenal zlomyseľne.

„Počúvaj Malfoy, ak si naštvaný, že som ti prekazila románik, tak Abby z toho vynechaj,“ osopila sa na neho Narcissa.

Walden zazeral na Malfoya. „Ty malý zasran... Na moju sestru si nedovoľuj!“

Antonin Dolohov si veľavravne pukal hánky. „Nechaj to na mňa, Walden...“

„Prečo ste z tej svadby všetci takí nervózni?“ ozvala sa Bellatrix.

Dvere kupé sa pomaly otvorili a to bolo pre Waldena šťastie, lebo inak by možno spadol. Naraz všetci zmĺkli, keď zbadali toho neslávne známeho chalana so sinavou pokožkou a mastnými čiernymi vlasmi. Narcissa pri tom vrzgote už nahnevane stískala päste.

Snape si nesmelo odkašlal. „Ja len že... Všetci prefekti majú ísť do prefektského kupé,“ potichu povedal.

Cecile pohodila vlasmi a urazene popri Snapovi odišla.

Snape chcel už-už odísť z tej pochybnej spoločnosti, ale nakoniec sa ešte váhavo otočil. „Len tak mimochodom... Akú svadbu ste spomínali?“

Bellatrix sa zachichotala a Bryce Mulciber neprítomne pozeral niekde do stropu.

Narcissa si zúfalo skryla hlavu do dlaní. Mohlo to byť ešte horšie?

„Nestaraj sa, Ufňukanec,“ odsekol Lucius a ako prechádzal dverami, odsotil Snapa nabok.

„Decká, mne treba vážne na záchod!“ povedala Abby plačlivým hlasom.

>nasledujúca kapitola<

 

 

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

jeeeeeeeeeeeeejjjjjj

(evelyn, 19. 5. 2008 13:02)

dakujem foaly si uzatna..a ta kapitola je vyyyyyyyybbbbbbbbbooooooooooorrnnnnnnnnnnaaaaaaaaaaaaa