Jdi na obsah Jdi na menu
 


Potomkovia hadov - 16.kapitola: Tajomstvo elixírov

1. 12. 2007

16.kapitola – Tajomstvo elixírov

Na druhý deň bol štvrtok a chrabromilskí tretiaci mali práve dvojhodinovku elixírov s profesorom Slughornom. Melian už mala vytiahnutý kotlík, keď profesor vstúpil do žalárov.
„Dobrý deň, žiaci. Dnes máme na práci zložitý elixír, takže sa nebudeme zbytočne zdržiavať. Slečna Halleyová, povedzte mi, na čo slúži Odvar vnútornej čistoty,“ vyzval ju.
„Ale ja som sa nehlásila,“ odporovala.
„Slečna Halleyová, na toto nemám čas,“ odpovedal netrpezlivo a trieda sa zasmiala. Profesori už považovali za samozrejmé, že Melian vždy všetko vie.
„Odvar vnútornej čistoty je elixír, ktorý má dve funkcie. Zbavuje vás všetkých škodlivín, čo máte v tele, takže slúži na detoxikáciu. A tiež vás zbavuje prebytočných emócií a prečisťuje myšlienky,“ vysypala.
„No vidíte, že to viete,“ pochválil ju Slughorn. „Udeľujem Chrabromilu desať bodov. Takže začneme. Šup-šup. Prísady a postup máte na tabuli,“ švihol prútikom a tabuľa sa zaplnila kostrbatým písmom.
Celá trieda sa nahrnula do skrine s prísadami. A potom sa rozhostilo pracovné ticho, hoci takmer nikto nepracoval. Slughornovým poznámkam nerozumeli. Melian si teda otvorila učebnicu, čo nenapadlo takmer nikoho.
Slughorn potom pomedzi nich prechádzal a súril ich: „Švihnite si, je to komplikovaný elixír a máte na to len dve hodiny!“
Melianin elixír bol práve rubínovočervený, aký mal byť. Profesor bol práve pri Jackovom kotlíku, ktorý bol v druhej polovici triedy. „Nie, Jacob, chlapče, nesmieš tam dávať oči chobotnice pred nohami tarantuly! Teraz je to bezcenné,“ vzdychol si.
Jack sa zamračil, mávol prútikom, nechal zmiznúť obsah kotlíka a začal odznova. Bol nezvyk, žeby Slughorn niekedy niečo vytýkal Jackovi, lebo to bol jeho obľúbený žiak. Lenže dnes ho napomínal celú hodinu a asi trikrát ho zachránil od roztavenia kotlíka. Jack začínal byť už podráždený, keď mu profesor zase chytil rukou so slovami: „Tam má ísť šalvia lekárska, nie ibiš lekársky! Chlapče, ty veru dnes nemáš svoj deň.“
Melian sa len spokojne usmievala a ledabolo trhala kúsky asfodelu, ktoré hádzala do svojho priezračného elixíru. Vždy, keď tam hodila nový kúsok, z odvaru vyšľahli plamene. Tento elixír sa jej nezdal ťažký a rýchlo pochopila jeho princíp. Len sa s ním bolo treba babrať, po každej vhodenej ingrediencii sa musel elixír niekoľkokrát premiešať najprv v smere hodinových ručičiek a potom v protismere.
„Slečna Halleyová!“ pripochodoval k nej profesor Slughorn. „Čo to robíte?“
„Varím elixír,“ odvetila.
„Ale korene asfodelu musíte najemno nakrájať, nie trhať!“ takmer až vzlykal. „Takto vám ten elixír vybuchuje!“
„Ale mne sa to tak viac páči,“ zamračila sa. „A okrem toho, keď ten koreň nasekám, všetky výživné látky z neho vytečú,“ namietala.
Slughorn si na chvíľu zavrel oči a párkrát sa zhlboka nadýchol, aby sa upokojil. Melian ho pobavene sledovala. „Pán profesor?“ ozvala sa. „Nechcete potom ochutnať môj odvar?“ Usmiala sa na neho, ten na ňu pozrel vražedným pohľadom a odišiel preč. Melian pokrčila plecami. Jej elixír bol dobrý, tým si bola istá. Vznášala sa z neho jemná mätová vôňa.
Po nejakom čase zazvonilo. „Dobre, naplňte fľašky vzorkou z vášho elixíru a doneste mi ho na stôl,“ vyzval ich Slughorn.
Melian sa obzrela, či sa niekto nepozerá a potom si vytiahla fľašky dve. Obe naplnila, jednu odniesla na Slughornov stôl a druhú si nenápadne schovala do habitu. Nikdy nevedela, kedy sa jej zíde elixír na prečistenie myšlienok.
„Pán Harper, opatrne s tým kotlíkom!“
Melian zdvihla hlavu, no už bolo neskoro. Jackovi sa vylial obsah kotlíka na dlážku. Našťastie mal v ruke aspoň vzorku, ktorú mohol odovzdať. A tak Slughorn prikázal Jackovi za trest dlážku utrieť handrou, takže tam musel zostať chvíľku po zazvonení. No len čo Slughorn opustil učebňu, Jack vytiahol prútik a elixír nechal zmiznúť. Melian si vtedy ešte balila veci. Ostali v triede sami.
„Melian?“ podišiel k nej.
„Čo chceš?“ odvrkla, ani na neho nepozrela.
„Je mi ľúto, že som ti to nepovedal,“ ospravedlňujúco sa na ňu pozrel. „A ak ti teda Sally tak veľmi vadí, som ochotný sa s ňou rozísť, pretože som nekonal správne. Ako kamarátka si pre mňa dôležitejšia,“ pozeral sa do zeme.
Prekvapene na neho pozrela. Nemala slov. On by sa pre ňu tak obetoval?
V prvej chvíli mala silné nutkanie povedať mu, aby sa s ňou rozišiel. No nakoniec si uvedomila, že Jackovi by tým ublížila viac, ako teraz ubližuje on jej.
„Miluješ ju?“ spýtala sa ticho.
„Áno,“ povedal pevným hlasom.
„Tak na to kašli,“ vyhlásila, slabo sa na neho usmiala a opustila učebňu. Nechala ho tam načisto zmäteného. ‚Ten elixír na prečistenie myšlienok by sa mi teraz veru hodil,‘ napadlo ho.

Mali obednú prestávku, no Melian nemala veľkú chuť do jedla. Tretiaci už poobede nemali žiadne hodiny. A tak vošla do Veľkej siene, uchmatla si nejaký zákusok a išla do chrabromilskej klubovne. V takomto čase tam nebýval nikto, všetci využili slnečné počasie na prechádzku alebo metlobal. Sadla si do klubovne a zabávala sa tým, že k sebe pomocou svojich myšlienok priťahovala rôzne predmety. Keď cez portrét Tučnej panej preliezol Qwer Wotar, okolo nej bola hŕba rôznych predmetov – vankúše, knihy, pergameny, brká, učebnice... Dokonca sa jej podarilo usporiadať všetky kreslá v klubovni do jedného kruhu len pomocou myšlienok!
Qwer sa na ňu čudne pozrel. „Čo to tu stváraš?“
„Už nič,“ odvrkla a jedinou silnou myšlienkou dala všetko na svoje miesto.
Qwer sa začudovane spýtal: „Povedz mi, čo ste dnes varili na elixíroch?“
Ostražito na neho pozrela. „Prečo?“
„Len tak ma to napadlo,“ pokrčil plecami a odišiel do spální. Nechal ju tam stáť s otvorenými ústami. ‚Odkiaľ to všetko vie?‘ hútala.
Z elixíru ochutnala len kvapku, aby zistila, ako bude pôsobiť. Zistila, že ho spravila hrozne silný, najprv sa jej z toho zakrútila hlava, ale potom cítila, ako sa jej telo zbavuje toxínov. Z uší jej dokonca vychádzala para! Keď to skončilo, cítila sa ako znovuzrodená a mala pocit, že dokáže všetko na svete. S tým elixírom bolo ľahučké naučiť sa oklumenciu a Melian pomaly prechádzala k legilimecii.


Ako sa blížil termín výletu do Rokvillu, Jeremy sa jej aj niekoľkokrát za deň pýtal, či tam s ním nechce ísť. Vždy ho štipľavo odmietla, ale on na to nedbal. Už jej liezol poriadne na nervy. Párkrát ju napadlo, čo by sa stalo, keby mu podstrčila Dúšok nenávisti. Keď si však v knižnici pozrela, aká je jeho príprava zdĺhavá a zložitá, od svojho nápadu upustila.
Tara často rumázgala v izbe, že si ju Jeremy nevšíma a vinu pripisovala Melian. Ona to už raz večer nemohla vydržať a okríkla ju: „Prečo mu nenaleješ do hrdla Amortenciu, ty hlupaňa?!“
Myslela to skôr ironicky, no Tara si to zobrala k srdcu, prestala plakať a pozrela na ňu. „Myslíš to vážne?“ spýtala sa.
Melian mala čo robiť, aby sa nerozosmiala. „Jasné, že hej. Uvidíš, hneď bude mať oči len pre teba,“ radila jej.
Tara sa váhavo pozrela na Mirabelle. No čo si o tom Mirabelle myslela, sa už Melian nedozvedela, lebo rýchlo vyšla z izby a začala sa rehotať. Vedela, že aj keby veľmi chceli, Tare a Mirabelle sa v žiadnom prípade nepodarí Amortenciu namiešať. Keby ju namiešali, mala by o starosť menej a Jeremy by ju prestal otravovať. Keby ju namiešali zle, Jeremy sa možno otrávi a to je ďalšie pozitívum. Nemohla však uveriť tomu, že je Tara taká naivná.


S Jackom sa už nehádala, no nedalo sa povedať, že je už všetko v poriadku. Melian jeho spoločnosť nevyhľadávala a stále k nemu bola mierne odmeraná.
„Daj jej trochu času,“ radil Will Jackovi.
„Celé sa mi to nezdá, Will,“ odvetil zamyslene. „Tá jedna udalosť ju nemohla tak položiť. Možno to bola pre ňu len dobrá zámienka na to, aby sa ma pomaličky zbavila.“
„Nekecaj,“ povedal Will, „možno je na to jednoduché vysvetlenie. Možno sa do teba len zamilovala.“
Jack sa tváril skepticky. „To si nemyslím. Poznám ju, niečo také by som si všimol. Daj na moje slová, v tom bude niečo viac,“ povedal zachmúrene.
Melian sa v piatok rozhodla, že na druhý deň do Rokvillu nepôjde, hoci chcela kúpiť Settymu darček. V ten deň sa však stalo niečo, čo ju prinútilo zmeniť plány.
Práve bola vonku na večernej prechádzke aj s Kerberosom, ktorý nadšene poskakoval, vrtel chvostom a všetko oňuchával. Melian sa zabávala tým, že sedmokrásky, ktoré rástli v tráve, začarovávala na rôzne iné farby.
„Melian?“ ozvalo sa za ňou.
Otočila sa a musela sa usmiať. Stál tam Dagon Balder, ktorý sa tiež na niečom uškŕňal. Melian si až teraz všimla, že tadiaľ, kade prechádzala, sa vytvoril akoby koberček prefarbených sedmokrások.
„Veľmi pekné,“ ohodnotil jej prácu Dagon, „to si spravila preto, aby som ťa ľahšie našiel?“ Žmurkol na ňu.
„Pravdupovediac, vôbec ma nenapadlo, že by ma mohol vonku niekto hľadať,“ uškrnula sa. „Človek by si myslel, že na školských pozemkoch je dostatočne nápadný, keď je tam sám len so psom.“
Zasmial sa.
„A prečo si ma teda hľadal?“ spýtala sa ho bez úsmevu.
„Prišiel som sa ťa spýtať, či by si nešla zajtra so mnou do Rokvillu. Je to posledný výlet tohto roku, takže...“ S nádejou na ňu pozrel, ale z jej tváre sa nedalo nič vyčítať. „Ja viem, ja viem, pýtam sa to dosť neskoro, ale myslel som si, že ideš s Travisom. Počul som, ako ťa minule pozýval,“ ospravedlňujúco na ňu pozrel.
„A počul si aj ako som ho odmietla?“ spýtala sa odmerane.
„Nie,“ vzdychol si. „Preto som si myslel, že ideš s ním, ale Tom mi teraz povedal, že Travis nakoniec pozval nejakú Rogersovú, lebo si ho stále odmietala. A tak som utekal za tebou. Dúfam, že ešte nikoho nemáš,“ s obavami na ňu pozrel a ona sa konečne usmiala. Chcela ho však ešte chvíľu ponaťahovať.
„Nemám, ale netušila som, že Riddle sa tak zaujíma o školské klebety,“ podpichla ho.
Slabo sa usmial. ‚Skôr sa zaujíma len o to, čo robíš ty,‘ nešťastne si pomyslel, ale Melian jeho myšlienky zachytila. Bolo to prvý krát, čo niekomu prečítala myšlienky, ak nerátala drobné záblesky v detstve.
„Dobre, pôjdem tam teda s tebou,“ spokojne sa usmiala.
Dagon sa viditeľne potešil. „Super! Tak teda... Počkám ťa potom vo Vstupnej hale?“ navrhol.
„Jasné, môže byť,“ súhlasila. „Kerbie!“ okríkla psa, keď začal roztopašne štekať a vyskakovať na Dagona. Ten sa však len zasmial a odišiel.


Nadišiel piaty máj a s ním aj krásne slnečné počasie. Bolo stále teplejšie a teplejšie.
„Ako vyzerám?“ zvŕtala sa Tara pred zrkadlom.
„Vynikajúco,“ podlizovala sa jej Mirabelle.
Tara sa zamračila. „Radšej sa prezlečiem. Ty ideš v čom?“ otočila sa na Melian.
„Hm?“ zdvihla zrak od Denného proroka. „Neviem,“ pokrčila plecami.
„Veď o dve hodiny odchádzame a ty ešte nevieš, čo si oblečieš?“ hysterčila Tara.
„Veď ani ty to ešte nevieš,“ čudne sa na ňu pozrela a Tara stíchla.
Melian si nakoniec dala riflovú minisukňu a biele tričko a zišla do Vstupnej haly. Dagon ju už čakal.
„Dobré ránko,“ usmial sa.
„Aj tebe,“ odzdravila a pozrela na veľké hodiny, ktoré ukazovali stav fakúlt.
„Vedieme,“ oznámil jej škodoradostne.
„Nie nadlho,“ uškrnula sa.
„Ideme?“ navrhol.
„Môžeme.“
Cestou do Rokvillu sa rozprávali o všetkom možnom. Poväčšinou ohovárali školský systém a v neposlednom rade aj profesorku Merrythoughtovú.
„Kam chceš ísť?“ spýtal sa jej, keď už boli v Rokville.
„Poďme do Troch metiel,“ navrhla.
Vošli dnu.
„Koho to tu máme?“ ozval sa Dagon.
Pri stole hneď pri dverách sedeli Jack a Sally. Jack im kývol na pozdrav, no Melian sa kyslo zatvárila. Jack vyzeral prekvapene, že ju tam vidí s Dagonom Balderom.
Bola to naozaj zaujímavá situácia. Dagon a Jack sa neznášali už len z princípu, pretože jeden bol zo Slizolinu a druhý z Chrabromilu. To by sa ešte dalo vydržať, no nie vtedy, ak hrajú proti sebe metlobal. Sally a Melian sa neznášali už zo zvyku. Melian sa ešte stále hnevala na Jacka a on práve nepotreboval jej vyčítavé pohľady. Sally neznášala Dagona, pretože ju s Riddlom oklamali a on ju neznášal najmä kvôli Melian.
„Tu je priveľa ľudí,“ zašomrala Melian a odtiahla stade Dagona.
„Tak toto nám veľmi nevyšlo,“ skonštatoval vonku Dagon.
„To teda nie,“ pripustila. „Počuj, musím ísť kúpiť niečo jednému domácemu škriatkovi k madam Guilsternovej. Ideš so mnou?“
Prikývol a tak vošli do obchodu, kde predávali všetko možné.
„Čo mu chceš vlastne kúpiť?“ vyzvedal Dagon, keď si skúšal slnečné okuliare.
„Toto,“ víťazoslávne ukázala na malý vankúšik v tvare šišky.
„A prečo mu to vlastne kupuješ?“
„Zachránil ma pred Pringlom, keď ma tvoj milý kamoško nechal v noci zviazanú na chodbe.“
Dagon sa zamračil. „O tom nič neviem. Čo ste vy dvaja robili spolu v noci?“ podozrievavo sa spýtal.
Karhavo sa na neho pozrela. „Čo si tým mienil naznačiť?“
„Prepáč. Len sa pýtam,“ odvetil.
Melian si vzdychla. „Porozprávam ti to, keď si niekde sadneme.“ Dagon rezignoval a Melian zaplatila za vankúš pre Settyho.
Práve sa rozhodovali, kam si pôjdu sadnúť, keď prechádzali okolo podniku madam Pudifootovej. Obaja si všimli ružový výklad a zdesene sa na seba pozreli.
„To nie,“ povedali jednohlasne a začali sa smiať.
Nakoniec sa rozhodli, že zaskočia do Kančej hlavy, kde mu Melian podrobne porozprávala o všetkých zlomyseľnostiach, ktorých sa voči nej dopustil Tom Riddle. Na konci ľutovala, že mu povedala toľko vecí, lebo vyzeral byť naozaj nahnevaný.
„Nechceš sa ísť poprechádzať?“ navrhol Dagon po chvíli.
Melian prikývla a vytiahla peniaze, aby zaplatila za svoje ďatelinové pivo.
„Nechaj tak,“ zastavil ju a zaplatil aj za ňu.
Zdvihli sa a vyšli von. Dagon sa jej pýtal na muklovský život a ona mu ho opisovala.
„Kam ideme?“ spýtala sa Melian, keď po nejakom čase vyšli z dediny a ocitli sa na cestičke vedúcej do okolitých hôr.
„Ach, celkom som sa pri tebe zabudol. S tebou mi tak príjemne letí čas,“ usmial sa na ňu. „Chcel by som ti niečo povedať.“
Zvedavo na neho pozrela. „Počúvam.“
„Ja...Odkedy som ťa stretol...“ vzal jej ruky do svojich a zadíval sa jej do sivých očí.
Vtom sa však spoza nich ozval akýsi výbuch a Melian zasiahol do ruky lúč oranžového svetla. „AU!“ skríkla. Ruka jej začala krvácať.
Dagon sa bleskovo obrátil a zbadal Jeremyho Travisa oháňať sa prútikom a vysielať jedno zaklínadlo za druhým. Neďaleko neho stála Tara. „Ty krava! Prestaň robiť mojej Tare zle!“ zrúkol Jeremy.
„Čo si to dovoľuješ, bastard?“ Dagon vytiahol prútik a vyslal na neho nejaké zaklínadlo, no netrafil, lebo bol priďaleko, no Jeremy sa otočil a utiekol. Dagon vyzeral, že sa nevie rozhodnúť, čo má robiť. Pohľadom skĺzol z utekajúceho Jeremyho na zranenú Melian. Nakoniec sa rozhodol, že s ňou zostane. „Stalo sa ti niečo?“ starostlivo sa spýtal a podal jej vreckovku.
„To bude dobré, vďaka,“ zastonala a zabalila si ruku do vreckovky. „Ale Tare to neprejde!“ zasyčala.
„Tare?“ spýtal sa Dagon bezvýrazne. Už ničomu nechápal.
„Áno,“ vstala zo zeme a rozbehla sa k nej. „Ty si načisto zošalela!“ skríkla a strčila do nej, takže spadla na zem.
„Nerob,“ hlesla vzlykajúca Tara.
„Čo si mu dala?“ zrúkla Melian.
„Ja...Ja som spravila, ako-ako si mi radila a u Zo-zonka som kúpila elixír lá-lásky,“ vzlykala.
Melian sa zamyslela. U Zonka k chybe dôjsť nemohlo. V tom muselo byť čosi viac. Obzrela sa okolo seba. Neďaleko odtiaľ pred Medovými labkami zbadala hlúčik rehotajúcich sa Chrabromilčanov. Bol tam Marcus Thor, kapitán metlobalového družstva, a jeho spoluhráči Olivier Belaggio a Barry Otamar. Museli to byť oni.
Diffindo!“ ozvalo sa za ňou. Otočila sa práve včas, aby zbadala, ako na ňu Jeremy vysiela zaklínadlo. Zdesene rozšírila oči.
Protego,“ pohotovo sa pred ňu postavil Qwer Wotar a odrazil Jeremyho kúzlo.
‚Kde sa tu vzal?‘ prebleslo jej mysľou.
Expelliarmus!“ zasiahol Dagon a odzbrojil Jeremyho, ktorého odhodilo pár metrov dozadu. „Človek sa chvíľu nepozerá....“ šomral si nahnevane popod nos a zúrivo kopol do ležiaceho Jeremyho. „Ako ťa mohlo napadnúť použiť na človeka trhacie zaklínadlo?!“ kričal na neho. Spolu s Qwerom ho zviazali a Melian sa len bezslova prizerala. Pripadala si tam ako nejaký tupec, že ju museli zachrániť dvaja chalani a ona nebola schopná ani len vytiahnuť prútik. Vzdychla si.
„Vstaň,“ chladne prikázala Tare a ona ju poslúchla.
„Si v poriadku?“ podišiel Qwer k Melian.
„Hej, vďaka za pomoc,“ bezvýrazne odvetila. „MARCUS!“ nahlas zavolala na svojho spolužiaka. Všetci traja so záujmom sledovali celú príhodu. „Čo je?“ zatiahol znudene Thor.
„Okamžite poď sem!“ skríkla.
Marcus sa so zdvihnutým obočím pozrel na svojich kamarátov a všetci traja prišli k nim. „Čo sa stalo?“ vystrúhal nevinný úsmev.
„Čo ste spravili Travisovi?“ spýtala sa výhražne.
„Nič,“ odvetil Olivier Belaggio a Melian naňho nahnevane zagánila.
„Mám taký pocit, že by ste jej to radšej mali povedať,“ zahlásil Qwer. „Inak z toho budete mať opletačky najprv s nami a neskôr s riaditeľom,“ usmial sa na nich.
„Čo by som mu robil? Veď je to môj hráč!“ ohradil sa Thor.
„Naozaj? To je teda smutné, lebo nevyzerá na to, že sa tak skoro prebudí,“ škodoradostne sa usmial Dagon a ukázal na Jeremyho, ktorý spútaný ležal v bezvedomí na zemi. Okolo sa začalo zhromažďovať pár zvedavcov.
Chalani na seba vystrašene pozreli. Toto pre nich nevyzeralo dobre...
„Okej, okej, boli sme to teda my,“ povedal rýchlo Thor. „Ale bol to len mätúci odvar, prisahám!“
„Och,“ hlesla Melian. „Mätúci odvar v kombinácii s Amortenciou?! Má šťastie, že je len v bezvedomí,“ skonštatovala sucho.
„Kto mu dával Amortenciu?“ uškrnul sa Barry Otamar. Tara sa začervenala a trochu ustúpila dozadu.
„Momentálne nemáš veľa dôvodov na úsmev,“ schladil ho Qwer a pozeral sa na vchod Medových labiek. Práve stade vychádzala profesorka Merrythoughtová a netvárila sa veľmi nadšene, keď ich zbadala. „Čo sa to tu deje?“ skríkla a pobehla k Jeremymu. „Žije?“ spýtala sa vystrašene.
„Zatiaľ áno,“ odvetila Melian.
„Čo tým myslíte – zatiaľ?!“ zamračila sa profesorka. „Zavolajte Dumbledora!“ zrúkla na Quiriniusa a on chytro odbehol do Troch metiel a po chvíli sa vrátil aj s profesorom transfigurácie. Dumbledore neotáľal a ihneď vyčaroval čarovné nosidlá, na ktorého naložil Jeremyho a potom sa spýtavo pozrel na Melian.
„Amortencia a mätúci odvar,“ stručne mu oznámila.
Chápavo prikývol. „Idem s ním do nemocničného krídla. Slečna Halleyová, vy by ste mali ísť tiež,“ pozrel na jej krvácajúcu ruku.
„Och, ja to vydržím,“ rýchlo povedala.
„Galatea, zoberte vinníkov k Dippetovi,“ otočil sa na profesorku Merrythoughtovú. „A vy bežte do hradu a zavolajte profesora Slughorna do nemocničného krídla,“ prikázal Qwerovi. Ten prikývol a bežal do školy. Dumbledore ho s Jeremym pomaly nasledoval.
„Takže,“ vyhlásila profesorka Merrythoughtová, „kto môže za vzniknutú situáciu?“
Dagon ukázal na Taru, Marcusa, Oliviera a Barryho.
„Ako ste si mohli niečo také dovoliť?!“ rozkričala sa na nich.
„Poď, mali by sme ísť,“ zašepkal Dagon Melian, odtrhli sa od skupinky a zamierili k hradu.

****************************************************

Možno sa to nezdá, ale to, čo sa stalo v tejto kapitole, bude mať nejaké dôsledky v ďalšej kapitole (-:O.
Oznamujem vám, že si vyberám dovolenku. Na týždeň, možno o pár dní viac. Potrebujem si zariadiť pár vecí.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

:))))))))

(evelyn, 26. 5. 2008 13:05)

=)))))))))))))))