Jdi na obsah Jdi na menu
 


Potomkovia hadov - 17.kapitola: Utajnené zistenie

1. 12. 2007

Na týždeň som sa odmlčala a vyprodukovala som toto. Je to akási predkapitolka k 18.kapitole (-:.
Najprv sa uistite, či ste čítali 16.kapitolu a či ste ju omylom nepreskočili. Neviem prečo, ale mám taký pocit, že sa na ňu minule trochu zabudlo (-: Prajem príjemné čítanie!

________________________________________________________________

17.kapitola – Utajnené zistenie

„Takže,“ vyhlásila profesorka Merrythoughtová, „kto môže za vzniknutú situáciu?“
Dagon ukázal na Taru, Marcusa, Oliviera a Barryho.
„Ako ste si mohli niečo také dovoliť?!“ rozkričala sa na nich.
„Poď, mali by sme ísť,“ zašepkal Dagon Melian, odtrhli sa od skupinky a zamierili k hradu.
Kráčali práve za párikom Jack a Sally, ale nevšimli si to. Zrazu sa Melian zastavila. „Premerlina!“ zvolala a s obavami pozrela na Dagona. „Tuším som nechala Settyho darček U kančej hlavy!“
„To nevadí, počkaj chvíľku a ja tam hneď zabehnem,“ upokojoval ju Dagon. Vtedy sa Jack otočil k nim. „Nie, nechajte to na mňa,“ pozrel na nich, „ja to vybavím.“ Ustarostene sa pozrel na Melianinu krvácajúcu ruku.
„Ale...“ protestovala Melian. Jackova ponuka ju prekvapila.
„Ty ju hlavne rýchlo zober do nemocničného krídla,“ vážne sa pozrel na Dagona.
„Jasné,“ prikývol Dagon.
„Takže aký je to vlastne darček?“
„Je to vankúš pre Settyho,“ odvetila Melian.
„Ale Jack! Veď sme chceli ísť k madam Pudifootovej!“ ozvala sa Sally sklamane. Jack na ňu vyčítavo pozrel. „Poď,“ povedal a ťahal ju ku Kančej hlave.
„Ďakujem,“ vďačne sa na neho Melian pozrela a on sa len usmial.
„Čo ruka?“ spýtal sa Dagon, keď pokračovali v ceste do hradu.
„Dosť to bolí,“ povedala Melian. Vreckovka už dávno presiakla a vyzeralo to tak, že rana krváca čím ďalej, tým viac. „Ktovie, čím ma to zasiahol. Pŕhliace zaklínadlo to asi nebolo.“
„To asi nie,“ prisvedčil. „Nemám ťa vziať do toho nemocničného krídla?“
Melian zhnusene zvraštila tvár. „To nebude potrebné.“
Dagon dostal nápad. „Už viem! Minule mi matka nanútila vziať si na Rokfort aj sadu liečiacich elixírov. Je tam aj elixír na rezné rany. Aspoň raz by som to mohol využiť, čo povieš?“ navrhol jej. Melian váhavo súhlasila.
„V tom prípade musíš ísť so mnou do klubovne,“ skonštatoval. Melian zbystrila pozornosť. Zhruba vedela, kde sa slizolinská klubovňa nachádza, no bola náramne zvedavá, ako to tam vyzerá.
Schádzali čoraz nižšie do útrob školy smerom k podzemným žalárom, až nakoniec zabočili za roh, kde Dagon zastal. Stáli pred holou stenou. Keď sa však Melian lepšie prizrela, zbadala tajné kamenné dvere. „Sanguin est vim,“ vyriekol Dagon heslo a dvere sa odsunuli.
Udivene na neho pozrela. „Krv je sila? Kto vám vyberá tie heslá?“
Dagon sa len uškrnul a obaja vstúpili dnu. Melian si pomyslela, že ešte aj jej izba vyzerá útulnejšie ako táto miestnosť. Prázdne kamenné steny nezdobili žiadne portréty. Zo stropu viseli malé guľaté zelenkasté lampášiky. Celá klubovňa pôsobila ponuro a neobývane. Vo veľkých kreslách sedelo zopár Slizolinčanov, no väčšina bola v Rokville.
„Tadeto,“ ukázal Dagon na schody vedúce do chlapčenských spální.
Melian ho nasledovala, hoci z toho nemala práve najlepší pocit. „S kým bývaš?“ spýtala sa, no vopred vedela odpoveď.
„S Riddlom,“ odvetil, „a s Averym a Melchiorom. Ale neboj, teraz sú všetci traja v Rokville.“
„Tí dvaja hrajú aj metlobal, však?“
„Uhm,“ pritakal Dagon a otvoril nejaké dvere. „Pri Merlinovej brade, odprac tú beštiu!“ vykríkol zrazu. Melian nakúkala spoza neho do izby, ale veľa toho nevidela. Dagon rýchlo zavrel dvere a otočil sa k nej. „Máme problém,“ povedal úsečne, „Riddle zjavne do Rokvillu nešiel.“
„Ach,“ hlesla Melian. „A o akú beštiu šlo?“
„Ten jeho sprostý had,“ šomral Dagon. „Necháva Nagini voľne sa plaziť po izbe. Človek aby z toho zinfarktoval. Dúfam, že sa hadov nebojíš?“ spýtal sa jej a ona pokrútila hlavou.
„Tak dobre.“ Otvoril dvere a obaja vošli do izby. Vyskytol sa im pohľad na Riddla držiaceho v rukách nejakého zlovestne vyzerajúceho hada. Melian toho o hadoch nevedela veľa a nevedela určiť, aký druh je Nagini, ale mala pocit, že je to ešte len mláďatko. Aj keď predtým videla hadov iba na obrázkoch.
„Moja milá, teraz ťa musím dať do terária, lebo tieto trosky sa ťa boja,“ prihováral sa jej.
„Tom, prestaň s tým,“ zahriakol ho Dagon znechutene, ale Melian nevedela, čo tým myslí a nechápavo sa na neho pozrela.
„Nevieš náhodou, kde som nechal tie liečiace elixíry?“ spýtal sa Dagon Toma.
„Čo ja s nimi mám?“ odvrkol, keď vkladal Nagini do terária.
„Asi som ich nechal v kúpeľni,“ zamyslel sa Dagon. „Hneď som späť,“ riekol a vybehol z izby.
Melian zostala sama s Tomom a s jeho hadom.
„Máte to tu, hm, veľmi pekné,“ povedala Melian, aby reč nestála a Tom Riddle sa na ňu bezslova pozeral. Keď sa obzrela po izbe, pochopila, prečo asi.
Melian sa nevedela rozhodnúť, ktorá miestnosť je menej útulná – slizolinská klubovňa alebo táto izba. Od chrabromilských spální sa veľmi líšila. Steny boli úplne holé. Vzhľadom na to, že tu bývali traja metlobalisti, čakali by ste, že budú mať nad posteľami nalepené plagáty svojich obľúbených družstiev, ale nebolo to tak. Ako ďalšie si všimla úplnú absenciu kníh, až na Riddlovu posteľ, na ktorej boli nahádzané rôzne podozrivo vyzerajúce učebnice. V izbe nebolo nič, čo by ju mohlo zútulniť – žiadne rastliny, špiónoskopy, fotky... Jedine pri Riddlovej posteli bolo na stolíku obrovské terárium pre Nagini. Všetko bolo v dokonalom poriadku, aj keď od chlapcov by ste to nečakali. Celkovo pôsobila miestnosť dojmom hotelovej izby alebo nemocnice, bola chladná a neosobná.
„Ako sa máš?“ spýtala sa ho.
Tom len pokrútil hlavou, ľahol si na posteľ a začal niečo čítať. A tak Melian podišla k teráriu. Nagini na ňu uprela svoje hadie oči.
„Ahoj, Nagini, aká si len zlatučká,“ povedala sladkým hlasom, lebo vedela, že to Riddla rozčúli. No on reagoval inak.
Zhrozene na ňu pozrel, odložil knihu a načiahol sa za prútikom, ktorý bol položený na nočnom stolíku. Schmatol ho, namieril ním na terárium a niečo nepočuteľne zamrmlal. To všetko spravil v jedinom okamihu.
„Čo to robíš?“ udivene sa ho spýtala.
Kúzlo narazilo do skla a zdalo sa jej, akoby ho spevnila a terárium sa nepatrne zachvelo. Tom sa zdvihol, podišiel k teráriu a prešiel rukou po skle, akoby niečo skúšal. Nagini vovnútri vyplazila jazyk a niečo zasyčala, no nebolo ju počuť, a to Melian pripadalo divné.
„Nagini neznáša humusákov,“ vysvetlil jej stroho.
„Takže preto si musel začarovať terárium?“ spýtala sa ironicky.
„Nezačaroval som terárium, ale Nagini,“ zamračil sa. „Vždy, keď sa jej prihovára humusák, tak začne šalieť, naráža do stien terária a je veľmi agresívna. Tak som na ňu použil upokojujúce zaklínadlo, hoci pôsobí krátkodobo.“
„Aha... Nagini určite počas života stretla veľmi veľa muklov,“ zatiahla pochybovačne.
„V sirotinci je humusákov dosť,“ zasyčal nahnevane.
Melian pokrčila plecami. Aj tak jej to pripadalo trochu pritiahnuté za vlasy.
„Máš rada hadov?“ zrazu sa jej spýtal.
„Ja neviem,“ odvetila, „v živote som žiadneho hada nevidela.“
„Nie?“ prekvapil sa Riddle.
„V Írsku hady vôbec nežijú,“ vysvetlila mu. „Hovorí sa, že ich stade vyhnal Svätý Patrik,“ uškrnula sa.
Do izby vošiel Dagon. „Tu je ten elixír,“ podával jej nejakú fľaštičku s purpurovou tekutinou. Tom ešte venoval jeden skúmavý pohľad Melian a so znechuteným výrazom v tvári opustil izbu. Štvalo ho, keď tých dvoch videl spolu.
Melian sa s obavami pozrela na ponúkanú fľaštičku. „Ako to chutí?“ spýtala sa obozretne.
„Ach, to nemusíš piť!“ zvolal a Melian odľahlo. „Daj mi ruku,“ vyzval ju. „Tú druhú,“ uškrnul sa na usmievajúcu sa Melian a vzal jej zranenú ruku do svojej a dal preč vreckovku. „Možno to bude trochu štípať,“ upozornil ju.
Melian so zaťatými zubami prikývla a on jej kvapol pár kvapiek tej záhadnej tekutiny do rany. Z rany sa začalo dymiť. „AU!“ skríkla Melian a do očí jej vyhŕkli slzy.
„Vydrž,“ povzbudzoval ju.
Štípanie po chvíľke prestalo a zdalo sa, že rana sa trochu zocelila. „Ako vidím, to sérum na tú kliatbu celkom neúčinkovalo. Asi by si naozaj mala ísť za madam Treatovou,“ skonštatoval.
„Nie, to sa vylieči, uvidíš,“ ubezpečila ho Melian a Dagon jej na ruku vyčaroval obväz.
„Ďakujem,“ usmiala sa na neho. „Tak asi by som už mala ísť,“ vyhlásila napokon.
Dagon prikývol a spoločne zišli do slizolinskej klubovne. Obďaleč sedel zamračený Tom Riddle pri stolíku a niečo písal na pergamen. Veľmi blízko vedľa neho sedela jedna ryšavovláska a niečo mu šepkala do ucha. Riddle voči tomu zjavne nemal žiadne výhrady.
‚Ešte kúsok a sedela by mu na kolenách,‘ pomyslela si trpko Melian. Zdalo sa jej, že ju už niekde videla.
„To je Dulcia Stevensová,“ oznámil jej Dagon, keď videl, kam sa pozerá. „Chodí do nášho ročníka.“
„To je tá, čo s ním bola aj na plese,“ skonštatovala Melian. Dagon prikývol.
Melian videla, ako Tom niečo Dulcii povedal a ona sa otočila a pozrela na nich dvoch. Pri pohľade na Melian sa zatvárila znechutene. „Čo robí v našej klubovni tá chrabromilská humusáčka, Balder?!“ zvolala. Tom ani nezdvihol oči od pergamenu.
„A čo robí taká vymletá koza na Rokforte?“ vrátila jej to Melian sladkým hlasom.
Dulcii sa od hnevu zúžili zreničky. „Ako sa ma opovažuješ urážať, krpaňa?“
„Neviem, koho tu nazývaš krpaňou,“ odvetila pokojne. „Fyzický vek totiž nemá spoločné nič s mentálnym vekom, batoľa,“ vyplazila jej jazyk.
„Za toto zaplatíš!“ Dulcia Stevensová vstala a svoje dlhé ohnivočervené vlasy si elegantným gestom hodila za chrbát.
‚Prečo mi to v jednom kuse niekto hovorí?‘ povzdychla si Melian v duchu, no Dulcii provokačne poslala vzdušný bozk a razantne prešla východom zo slizolinskej klubovne.

„Čo si tá krava dovoľuje?“ hromžila Dulcia.
„Ukľudni sa,“ chladne zatiahol Riddle. Toto menšie predstavenie ho celkom pobavilo. Pozrel na zamysleného Dagona. „Balder?“ ozval sa zrazu.
„Hm?“ strhol sa Dagon.
„Ty si ju nechal ísť samu?“ prekvapene sa ho spýtal.
„Čo?“ nechápal Dagon. „Premerlina!“ skríkol zrazu a vybehol z klubovne.
Tom sa spokojne usmial a ďalej sa venoval svojej domácej úlohe, aby nemusel myslieť na veci, ktoré ho ťažili. Na veci, ktoré dnes zistil. A na súvislosti, ktoré z tých informácií pobadal...

„Melian!“ zakričal Dagon na Melian, ktorá bola asi desať metrov pred ním.
„Áno?“ otočila sa.
„Nemôžeš tadeto chodiť sama!“
Melian na neho nechápavo vytreštila oči. „Prečo?“
„Nikdy nevieš, koho cestou stretneš. Večne sa tu motajú kadejakí Slizolinčania, ktorí nemajú veľmi v láske ľudí s muklovským pôvodom,“ jemne jej naznačil. „No, vlastne ich z celej duše neznášajú,“ pripustil. „Mohli by ti niečo spraviť.“
„Ja si viem poradiť aj sama,“ odvetila sebavedome.
„Ale nie proti hlúčiku agresívnych debilov,“ namietal. „Radšej ťa odprevadím.“
Melian pokrčila plecami. „Ako chceš...“
Melian po celý čas nič nevravela a po ceste nestretli žiadneho násilníckeho Slizolinčana. Keď už boli pri Sieni slávy, Melian sa ozvala: „Ďalej to už zvládnem sama, vďaka za doprovod.“ Povedala to možno trochu odmeranejšie, než plánovala, ale bola nahnevaná na tú hus Stevensovú.
„Za málo,“ odvetil Dagon a nahol sa k nej, aby ju pobozkal. Melian sa zdesila a nastavila mu líce, kde jej dal Dagon pusu. Potom sa na neho mierne usmiala. „Už by som mala ísť.“
Dagon vyzeral trochu zmätene. „Jasné... Uvidíme sa?“
„Určite,“ uistila ho. ‚To by musela byť veľká náhoda, aby som ho v nasledujúcich troch rokoch v škole nevidela,‘ pomyslela si pobavene.
Keď jej Dagon zmizol z dohľadu, otočila sa, zbehla po schodoch a zastala pred nemocničným krídlom. Chcela vedieť, ako si profesori poradili s Jeremym.
Pred nemocničným krídlom sedela na lavičke zdesená Tara. Bola úplne bledá v tvári a pozerala sa do neznáma. Vedľa nej čupela Mirabelle a snažila sa ju upokojiť. Melian k nim podišla.
„Čo sa stalo?“
Mirabelle na ňu úkosom pozrela. „Tara je... je...“ hľadala správne slová.
„Rozrušená?“ pomohla jej Melian.
„Áno, to,“ prikývla Mirabelle.
„A nemala byť náhodou s profesorkou Merrythoughtovou?“
„Ona je v nemocničnom krídle a povedala, že si to s nimi vybaví neskôr.“
„Aha. To je síce pekné, ale mňa aj tak viac zaujíma, čo sa stalo Travisovi,“ uškrnula sa.
„Neviem, nechcú nás vpustiť dnu,“ odvetila Mirabelle nadurdene.
Vtedy sa okolo nich prehnal Slughorn s nejakými fľaštičkami. Melian sa hneď chopila príležitosti. „Pán profesor, počkajte, pomôžem vám s tým,“ ponúkla sa a vzala si od neho polovicu fľašiek.
„Och, ďakujem, slečna Halleyová,“ odpovedal jej a vkročil do nemocničného krídla. Tam na posteli ležal bledý Jeremy, ešte stále v bezvedomí, a nad ním sa skláňali madam Treatová, riaditeľ Dippet, profesor Dumbledore a profesorka Merrythoughtová. „Už to nesiem,“ ozval sa profesor Slughorn a všetci štyria sa na nich pozreli. „Mám tu elixír na upokojenie, elixír proti Mätúcemu roztoku, elixír, ktorý neutralizuje Amortenciu a odvar spánku,“ vyratúval Slughorn. „Žiaľ, Životabudič sa mi minul už v marci a nemal som čas pripraviť ďalšiu várku.“
„To je v poriadku, Horace, Medela ešte určite má pár dúškov Životabudiča v zásobe,“ otočil sa Dumbledore na madam Treatovú.
„Žiaľ, tohtoročná chrípková sezóna si vyžiadala všetok elixír,“ pokrútila hlavou Medela Treatová.
„Albus, nemyslím, že bude k tomu treba Životabudič,“ ozval sa Armando Dippet. „Skôr to vyzerá tak, že ho budeme musieť odviezť k svätému Mungovi.“
„Ale predtým musíme vyskúšať všetko, aby sa jeho stav zlepšil,“ povedala profesorka Merrythoughtová. „Ktorý elixír mu máme dať ako prvý, Horace?“
„Nuž, za celú kariéru som sa ešte nestretol s prípadom, žeby niekto užil Mätúci roztok aj Amortenciu naraz. V tomto prípade sú účinky liekov takmer nepredvídateľné.“
V tomto okamihu Melian prestala vnímať ich rozhovor. Uvedomila si, že Jeremyho stav je naozaj vážny a premýšľala, aký trest asi dostane Tara a chalani. Podvedome však zaregistrovala, že po dlhej debate dali Jeremymu nakoniec elixíry proti Amortencii a Mätúcemu roztoku a odvar spánku a rozhodli sa, že ak mu do hodiny neklesne horúčka, zoberú ho do Nemocnice svätého Munga.
„Slečna Halleyová, vy nepotrebujete ošetriť ruku?“ vytrhol ju Dumbledore zo zamyslenia.
„Nie, nie, už je to v poriadku,“ odvetila rýchlo.
„Ako sa vám to stalo?“
„Travis na mňa vypálil nejakú kliatbu.“
„Viete akú?“
„Nie.“
Dumbledore pozrel na madam Treatovú. „V tom prípade by ste mali madam Treatovej dovoliť, nech sa vám na tú ranu pozrie. Mohlo by to byť vážnejšie, než to vyzerá,“ povedal jej.
„Vinníci sú už potrestaní, Galatea?“ otočil sa Dippet k profesorke obrany proti čiernej mágii.
„Hneď to vybavím, pán riaditeľ,“ odvetila.
„Myslím, že by sme pána Travisa mali nechať odpočívať,“ madam Treatová im jemne naznačila, že majú odísť.

Keď Melian vošla do chrabromilskej klubovne, takmer všetci tam mlčky sedeli alebo rozoberali, čo sa stalo Travisovi. Marcus Thor, Olivier Belaggio a Barry Otamar sedeli pred kozubom. Keď si všimli Melian, všetci sa k nej otočili so spýtavými pohľadmi.
„Vieš niečo nové?“
„Čo sa mu stalo?“
„Je už v poriadku?“ zasypávali ju Chrabromilčania otázkami.
„Ak chcete niečo počuť, tak sa hlavne upokojte,“ zamračila sa a všetci naraz stíchli. „Travis je v dosť úbohom stave. Ako zrejme všetci viete, otrávil sa prekombinovaním Amortencie a Mätúceho roztoku.“ Hŕstka Chrabromilčanov sa pri zmienke o Amortencii rozchichotala. „Ešte stále je v bezvedomí a má horúčku a uvažuje sa nad tým, že ho profesori vezmú k Mungovi, pretože nevedia, čo s ním majú robiť,“ pokračovala. „A je viac než pravdepodobné, že tento rok si už v metlobalovej lige nezahrá,“ škodoradostne sa usmiala na Marcusa. Nevyzeral veľmi nadšene. „Po tom, čo stváral v minulom zápase, si nič iné ani nezaslúžil,“ zašomral a jeho spoluhráči mu prikývli.
Keď sa žiaci zase rozvraveli, Melian medzi nimi očami našla Jacka a podišla k nemu s otázkou v očiach. Práve sa rozprával s Willom. „Ach, ahoj, madam Treatová ti ruku vyliečila?“ spýtal sa.
„Áno,“ zaklamala.
„Tu je ten balíček,“ podal jej Settyho darček.
„Ďakujem, Jacob,“ milo sa na neho usmiala, vzala si od neho balík a vyšla z chrabromilskej klubovne. Zamierila do kuchyne. Panoval tam pracovný ruch, lebo škriatkovia pripravovali večeru.
„Slečna, teraz nie je najvhodnejšia doba na návštevy,“ povedala jej narovinu Becky, jeden dosť ufrflaný domáci škriatok.
„Bude to len na okamih,“ ubezpečila ju Melian.
„V tom prípade je Setty tam,“ ukázala na jedno miesto. „Umýva tam taniere,“ vyhlásila s kamennou tvárou a Melian sa pobrala tam, kde jej Becky ukázala.
„Slečna Melian!“ Keď Setty uvidel Melian, priam až skákal od radosti.
„Ahoj, Setty,“ usmiala sa na neho.
„Slečna Melian musieť chvíľku počkať, lebo Setty musieť umyť taniere,“ vyhlásil vážne.
„Jasné, to je v pohode,“ povedala Melian. „A doniesla som ti darček.“
Setty sa začervenal. „To slečna Melian nemala robiť!“ zvýskol. „Nie, nie, Setty nesmie prijať slečnin dar,“ vyhlásil.
„Ale musí!“ prikázala mu Melian. „Je to rozkaz, Setty,“ usmiala sa.
„No, keď na tom slečna trvá...“ váhal Setty a očkom pokukoval po balíčku, ktorý držala Melian v ruke. Bolo jej jasné, že to už dlho nevydrží. „Tak teda dobre,“ vyhlásil škriatok nakoniec, poutieral posledný tanier a odložil ho. Obaja si sadli k malému stolčeku ďaleko od ostatných škriatkov.
Melian Settymu podala balíček. „To je za to, že mi vždy veľmi pomáhaš, aj keď nemusíš,“ povedala.
„Och, slečna, ja to robiť rád!“ pozrel na ňu svojimi veľkými očami.
„Ja viem,“ uistila ho. „Otvor to už.“
Setty nedočkavo otvoril darček a pri pohľade na vankúš v tvare šišky nadšene zvýskol. (Pre lepšiu obrazotvornosť pozrite www.donutking.com.au/images/userimages/dk/pink_sprinkled_donut.jpg a predstavte si, že je to mäkký vankúš; pozn. autorky. :)
„Tak čo, páči sa ti?“
„Veľmi,“ Settymu od dojatia tiekli slzy a nadšene objal Melian nohy. „Ďakujem,“ vzlykol.
„Setty, no tak, upokoj sa,“ usmievala sa Melian.
Práve tade prechádzala Becky a niesla im na stôl koláčiky a zákusky. Pohoršene pozrela na Settyho. „Settleford, chovaj sa ako sa na slušného domáceho škriatka patrí a neobťažuj slečnu!“ okríkla ho. „Čo by si o tom pomyslela tvoja matka?“
„Becky nech nespomínať Settyho matku,“ nahneval sa Setty. Becky urazene položila na stôl zákusky a odišla.
„Ozaj, ty si mi ešte nikdy nehovoril o svojej rodine,“ spomenula si Melian.
„Nie, nehovoril,“ pripustil Setty. „Chcieť si slečna Melian vypočuť Settyho príbeh?“
„Samozrejme,“ prikývla Melian.
Setty sa nadýchol a začal svoje rozprávanie.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

:))))

(evelyn, 26. 5. 2008 13:15)

tie šišky sú fakt dobréééé

 

Portrét