Jdi na obsah Jdi na menu
 


Potomkovia hadov - 18.kapitola: Settyho príbeh

6. 12. 2007

18.kapitola – Settyho príbeh

„Nie, nehovoril,“ pripustil Setty. „Chcieť si slečna Melian vypočuť Settyho príbeh?“
„Samozrejme,“ prikývla Melian.
Setty sa nadýchol a začal svoje rozprávanie.

„Ako slečna isto vie, Setty sa narodiť na Islande. Preto ja nehovoriť anglicky veľmi dobre.“
„Ale zlepšuješ sa. Chyby robíš už len niekedy,“ povzbudila ho Melian veselo.
Škriatok si vzdychol a smutne si pokrútil svoje dlhé uši. „Ale Becky hovoriť o moc lepšie ako ja, aj ostatní škriatkovia. Ale toto je iný príbeh. Teda Setty sa narodiť na Islande. Moja matka sa volala Dorleene a slúžila jednej veľmi urodzenej čarodejníckej rodine, ktorá bývať v Námaskarde. Tam som sa narodiť aj ja.“ Setty si povzdychol pri spomienkach na staré časy.
Melian sa zamyslela. „Vravíš, že si býval v Námaskarde? Lebo sa mi zdá, že som kdesi čítala, že pri Námaskarde je nejaká sopka.“
„Áno, tam byť sopka aj jazero Mývatn a je tam kopec gejzírov. Tam byť nádherne,“ zasnil sa Setty.
„A nebolo tam teda trochu nebezpečné bývať?“
„Och, nie, nie. Rodina, ktorej moja mamka slúžiť, si celý dom zabezpečiť ochrannými kúzlami. Muklovia napríklad ich hrad nevidieť,“ pokrútil hlavou.
Melian od prekvapenia otvorila ústa. „Tá rodina vlastnila hrad?!“
„Áno, to byť veľmi bohatá a urodzená rodina. A okrem protimuk...protimuklov...“
„Protimuklovských?“ pomohla mu Melian.
„Áno, to,“ potešil sa Setty. „Takže okrem tých opatrení zabezpečili hrad aj proti výbuchom sopky, takže láva ten hrad obchádzala. Samozrejme, v Námaskarde žiť len veľmi málo ľudí, preto bolo treba chodiť do neďalekej dediny pre potraviny a tak. A v takom veľkom hrade byť treba veľa domácich škriatkov, okrem mojej matky Dorleene tam slúžiť asi ešte desať škriatkov. Niektorí z nich mi boli rodinou.“ Škriatok sa a chvíľku odmlčal a nalial si pohár ďatelinového piva. Ostatní škriatkovia sa na tento čin odcudzujúco pozerali.
„A aká bola tá rodina?“ spýtala sa Melian so záujmom. Tento príbeh ju zaujal. Setty jej predtým rozprával veľa islandských príbehov a rozprávok, ktoré sa len hemžili leprechaunmi, elfmi a vílami, no o svojom živote nerozprával často.
„Bola to moc milá rodina, ale pyšná. Vraj oni mať vo svojom rodokmeni niekoho veľmi významného, ale meno si Setty nezapamätať. Vtedy byť ja ešte moc mladý a nerozvážny. Tá rodina mať aj dcéru, ona sa volať Elenlith. Pani Elenlith byť krásna. Ona mala dlhé čierne vlasy a fialkastosivé oči. Ona nebyť tak povýšenecká ako jej rodina a ona byť veľmi milá. Často za nami chodievala do kuchyne len tak sa porozprávať. Vy mi ju veľmi pripomínate,“ pozrel sa na Melian a ona sa usmiala.
„Mala pekné meno,“ povedala uznanlivo.
„Áno, Elenlith sa pani volať. V staroislandčine to vraj znamenať ‚hviezdny prach‘, ale Setty nevedieť, či je to pravda. Jej rodina ju držať veľmi nakrátko. Pani Elenlith byť veselá a ona nemať problém rozprávať sa s kýmkoľvek, aj s muklami. Preto jej zakázali chodievať do neďalekej dediny, pretože si oni myslieť, že muklovia ich dcéru pokazia. Tam žila ešte jedna čarodejnícka rodina, tiež veľmi bohatá a tieto dve rodiny spolu od nepamäti zápasiť a oni sa neznášať. Tá rodina mať jediného syna, Mictiana, moc zlého čarodeja. Celé ich pokolenie sa vyžívať v čiernej mágii. Rodičia Elenlith jej zakázali stretávať sa s Mictianom.“
„Ako sa volala Elenlith priezviskom?“ prerušila ho Melian.
„Islanďania nemať priezviská,“ vysvetlil jej Setty. „Len veľmi málo Islanďanov ich mať, medzi nimi i tá nepriateľská rodina, avšak na ich meno si ja nespomínať,“ vyhlásil smutne.
„Tak to nevadí, pokračuj,“ pobádala ho Melian.
„Takže pani Elenlith sa zamilovať do Mictiana a on ju požiadať o ruku. Ona veriť, že Mictian ju miluje a že sa kvôli nej on zmení. Avšak Mictian ju chcel len využiť, pretože on si robiť nárok na zámok Elenlithinej rodiny. On dúfať, že aj keď Elenlithina rodina nesúhlasí so svadbou, i tak zdedí ona ich hrad a kvôli tomu sa mu oplatiť čakať. A tak oni dvaja spolu utiecť...“ povedal Setty trpko a Melian šípila zlý koniec príbehu.
„Po nejakom čase sa pani Elenlith v hroznom stave vrátiť domov. Ona hovoriť, že Mictian ju tehotnú opustiť. Dorleene mi povedať, že Mictian ju nechal preto, lebo si myslieť, že pani Elenlith je tehotná s niekým iným. Jej rodičia sa za ňu veľmi hanbiť. ‚Taká urodzená rodina, čo by ostatní povedať, keď oni zistiť, že naša jediná dcéra je slobodná matka!‘ hovoriť Elenlithina matka Isabelle a ona ju tehotnú vyhnať z domu. Jej rodina jej nedať ani korunu. S pani Elenlith odísť aj sestra mojej matky Dorleene, Lyna, pretože ona byť Elenlithinou slúžkou a mala ju veľmi rada. Lynu už nikto nikdy nevidel. Dedinčania vravieť, že pani Elenlith videli žobrať, ale keď ona mať tesne pred pôrodom, niekde zmizla a nikto nevedieť, čo sa s ňou stalo. Ľudia hovoriť, že pani Elenlith neprežiť zimu a ona zomrieť. Moja matka si však myslela, že sa Elenlith pošťastiť, a že niekde žije šťastným životom aj so svojím synom.“ Setty si odglgol z ďatelinového piva.
„Ako mohla byť jej rodina taká hrozná?“ pohoršovala sa Melian.
„Oni sa za ňu hanbiť. Ale oni nebyť zlí, len veľmi pyšní,“ povedal Setty. „Do roka od zmiznutia ich dcéry jej rodičia zomreli od žiaľu a hrad si uzurpovať Mictianova rodina. My, škriatkovia, sme museli ísť hľadať prácu do Európy. Ja a moja matka sme si našli prácu na Rokforte, ale polroka na to Dorleene zomrieť,“ dokončil smutne.
„To je mi ľúto,“ vzdychla si Melian.
„Ale slečna Melian si nesmie myslieť, že pani Isabelle a pán Eldon byť zlí čarodejníci,“ vyhlásil. „Oni na rozdiel od Mictianovej rodiny nikdy nepraktizovať čiernu mágiu. Chuderka pani Elenlith však doplatila na ich hrdosť.“
„To je veľmi smutný príbeh,“ skonštatovala Melian. „Dúfam, že Mictianovej rodine sa za ich skutky stane niečo veľmi zlé,“ poznamenala nahnevane.
„Tak jest,“ prikývol Setty.
„Settleford! Poď nám pomôcť s večerou a neseď tam ako lokša!“ zavolala na neho Becky.
„Áno, Becky, Setty už ide,“ vyhlásil Setty mrzuto a Melian sa nebadane odkradla z kuchyne.


„To bol zase deň!“ vzdychla si Melian a unavene sa hodila do kresla vedľa Quriniusa Wotara, ktorý si čítal noviny. Ten bol dosť šokovaný, že sa mu niekto prihovoril, a ešte k tomu Melian, ktorá ho neznášala.
„Zdravím,“ zamrmlal na pozdrav.
„Píše sa tam niečo zaujímavé?“ spýtala sa zvedavo.
„Takmer nič,“ Qwer pretočil stránku. „Zmizla ďalšia rodina. Ich zmiznutie pripisujú Grindelwaldovi.“
Melian sa zamračila. „Grindelwald si v poslednom čase trošku dovoľuje,“ vyhlásila a Qwer sa pri jej slovách uškrnul.
„Aurori robia, čo vedia,“ podotkol.
„Aurori vedia prd,“ odfrkla si.
„Nuž, môžeš popremýšľať o budúcej kariére aurorky. Určite by si im zlepšila imidž,“ povedal akoby mimochodom.
„To si myslel ironicky?“ spýtala sa ho podráždene.
„Ale kdeže!“ povedal rýchlo.
„Aj tak by som nikdy nechcela pracovať pre ministerstvo,“ povedal si Melian viac pre seba ako pre Qwera.
„Áno, máš pravdu. Na tvoj vkus sa tam priveľmi dodržiavajú zákony,“ súhlasil s ňou Qwer vážne a Melian sa uškrnula.
„A aká rodina to zmizla?“ spýtala sa po chvíli vážnejšie.
„Niekto zo Švédska,“ povedal.
„Hm. Ešteže neterorizuje Britániu,“ skonštatovala zamyslene.
Qurinius to už nemohol vydržať. „Dobre, už by si mohla prestať chodiť okolo toho ako okolo vriaceho kotlíka,“ povedal napokon. „Prečo sa so mnou rozprávaš, keď ma nemôžeš ani cítiť?“
Melian sa ošívala. „Neviem,“ vyhlásila napokon a Qwer na ňu škaredo pozrel.
„Vieš, komu to hovor.“
Melian si vzdychla. „No dobre. Neviem, s kým sa mám rozprávať. S polovicou ľudí som pohádaná, s polovicou sa nerozprávam a polovica sa rozpráva s tými, s ktorými sa ja nebavím,“ povedala nahnevane.
„To sú spolu tri polovice,“ podotkol Qwer.
„Wotar! Ja si tu vylievam srdce a ty si zo mňa robíš srandu!“ zvolala nahnevane.
„Vylievaš si srdce?“ zopakoval po nej Qwer nechápavo. „Veď do srdca ti prúdi krv, ako si ho môžeš...“ odmlčal sa, keď videl jej pohľad. „Fajn, fajn, už som ticho,“ uškrnul sa.
„Neviem, čo mám robiť. S Jackom je to čoraz čudnejšie. Kedysi sme bývali najlepší kamaráti a teraz si už nič nehovoríme,“ unavene si pošúchala oči. Čudovala sa, že to hovorí práve Qwerovi. ‚Aj tak sa stále stará do mojich vecí, teraz mi tým možno aj pomôže,‘ pomyslela si.
„Ľudia sa menia,“ povedal Qwer mierne. „Obaja ste sa zmenili. Napríklad Jack má dievča. Ale takéto niečo ste ešte nikdy predtým nemuseli riešiť a je to tým ťažšie, že tú Carlsonovú neznášaš. Zrejme nevedel, ako na to zareaguješ a chcel s tým chvíľu počkať. Možno si myslel, že im to spolu aj tak dlho nevydrží, takže o tom ani nemusíš vedieť,“ pokrčil plecami.
„Veď sme boli najlepší kamaráti!“
„A ty si mu nebodaj vravela všetko, čo si počas tohto roka robila?“ spýtal sa jej podozrievavo.
„Nechápem, čo tým myslíš,“ zašomrala a vyhýbala sa jeho pohľadu.
„Ale no tak, Melian. Možno cítil, že mu už nedôveruješ tak ako predtým a vaše priateľstvo postupne chladlo, a aj keď obaja ste sa snažili tváriť, že je všetko v poriadku, nebolo to tak.“
„To nie je pravda,“ zapierala.
„Človek by si myslel, že svojmu najlepšiemu priateľovi povieš, že praktizuješ čiernu mágiu,“ uškrnul sa.
Melian sa striasla. Toto keby sa prevalilo... „Počuj, odkiaľ vieš ty toľko vecí?“ spýtala sa ho podozrievavo. Musela sa to dozvedieť a teraz by nebolo vhodné, keby na neho nakričala. Keby sa to rozhodol niekomu povedať... Vedela, že on vie, o čom hovorí.
„Ani sa nepýtaj,“ vyhlásil Qwer unudene. „Keby som ti to povedal, aj tak by si tomu neuverila. A je lepšie, keď to nevieš.“
„Sleduješ ma?!“ nahnevane zúžila zreničky.
„Nie.“
„Využívaš niekoho na to, aby ma sledoval?!“
„Ani to nie. Pochop, že nemusíš vedieť všetko. Ja len... sledujem, ako sa ostatní ľudia správajú a z toho sa dá zistiť oveľa viac ako z ich slov,“ povedal.
„Aha,“ povedala krátko. „A vieš čítať myšlienky,“ dodala.
„Uhm. Hej. Ale tebe ich už prečítať nedokážem,“ povedal úprimne a ona sa na neho nahnevane pozrela. „Čo je? Veď robíš predsa to isté!“ ohradil sa urazene. „A neboj, nemám komu povedať vaše tajomstvá.“
Melian musela uznať, že v tomto má pravdu. Komu by to už len Qwer vravel? Aj tak by mu nikto neveril. „S čiernou mágiou som však ešte nezačala,“ zašomrala napokon. Ale aj tak sa jej zdalo, že vie trochu priveľa aj na to, že ovláda legilimenciu. Ale pustila to z hlavy, lebo v tej chvíli vošiel do klubovne Jack a šiel rovno k Willovi a k Barrymu Otamarovi.
„Dnes mi pomohol, aj keď nemusel,“ povedala zamyslene.
„Ja viem,“ odvetil Qwer, „tak bež za ním. Nedovoľ, aby ti pýcha zatemnila srdce, Melian.“ Vážne sa pozrel do jej sivých očí. Melian si práve spomenula na Settyho životný príbeh a na rodičov chuderky Elenlith a uvedomila si, že robí tú istú chybu.
Zdvihla sa a podišla k Jackovi, ktorý sedel v kresle a bol k nej otočený chrbtom. Zakryla mu oči.
Jack hneď vedel, kto to je. „No konečne,“ zasmial sa a otočil sa k nej.
„Konečne som späť,“ usmiala sa na neho.
„To je patetické,“ prevrátil očami Barry.
„Patetické je akurát tak to, že budeš musieť celý budúci rok drhnúť školské záchody,“ uškrnul sa Will a všetci traja sa na Barrym začali smiať.
Odvtedy sa to, čo bolo medzi Melian a Quiriniusom, dalo pri dobrej vôli pokladať za priateľstvo...

„Jack!“ zasipela Melian. „Nespi!“
„Hm? Čo sa deje?“ zvolal nahlas Jack a zdvihol hlavu z lavice. Celá trieda (vlastne tí, ktorí nespali) sa zasmiala. Profesor Dejín mágie, Cutubert Binns, si pomaly napravil okuliare: „Deje sa niečo, Allen?“
„Nie, pán profesor Flitwick,“ nevinne sa usmial Jack a naschvál oslovil Binnsa iným menom. Profesor Binns bol už hrozne starý a nevedel si zapamätať mená svojich žiakov (vlastne ho ich mená ani nezaujímali) a Jacka to vždy rozčuľovalo.
„Strhávam Slizolinu desať bodov,“ povedal namosúrene Binns a ďalej prednášal monotónnym hlasom o upaľovaní čarodejníc v stredoveku. Vôbec si nevšimol, že celá trieda zaľahla smiechom a Jack sa len vytešene uškŕňal.
„To si ma musel zobudiť len kvôli tomuto?“ ozval sa Will ospalo z vedľajšej lavice a zívol si. „Nechápem, ako to, že ty si schopná udržať sa na jeho hodinách v bdelom stave,“ pozrel na Melian.
„Aspoň nám dá opísať poznámky,“ povedal Jack a začal zväčšovať pavúka, ktorý pochodoval po jeho lavici.
„Jack! Prestaň s tým!“ Melian sa znechutene striasla.
„Och, prepáč,“ povedal a zmietol pavúčika zo stola.
„A náhodou, toto je celkom zaujímavá hodina,“ povedala Melian.
„Ehm... Tak to asi naozaj len náhodou,“ podotkol Will a pozrel sa do jej zošita, kde mala napísané dve vety a nakreslených kopec hviezdičiek. „Aha! To musela byť teda naozaj zaujímavá hodina, že máš zapísané až dva riadky,“ uškrnul sa.
„Hej!“ zakryla si zošit rukou a všetci traja sa začali smiať. Našťastie už zazvonilo. „Konečne posledná hodina,“ vzdychla si a začala sa baliť.
„Will, obávam sa, že z tých poznámok dnes veľa nebude,“ povedal Jack Willovi.
„Hm,“ odpovedal Will.
„Nuž, chlapci, asi by ste mali pre zmenu zájsť do knižnice,“ uškrnula sa Melian. „Keby ste náhodou nevedeli, tak je to tým smerom,“ povedala s vážnou tvárou a ukázala na chodbu.
„Ha-ha, veľmi vtipné,“ odsekol Will a spolu s Jackom sa pobrali preč.
Melian vošla do klubovne a hodila sa do kresla vedľa kozuba a vytiahla si knihu.
„Čo čítaš?“ ozvalo sa o chvíľku a vedľa ňu si sadol Qwer.
„To nestojí za zmienku,“ povedala Melian.
„Poď si zahrať šach,“ navrhol Qwer.
„Ty máš dnes nejakú dobrú náladu,“ zarazene sa na neho pozrela.
„Hm,“ pokrčil plecami.
„Kerbie! Poď sem, psíček!“ zvolala zrazu, keď k nej pribehlo jej šteniatko.
Qwer sa zvedavo nahol dopredu. „Čo to má v papuli?“
„Vyzerá to ako nejaký list,“ povedala zamračene a Kerbie jej k nohám pustil zhúžvaný papier. „To koho napadlo spraviť z teba sovu?!“ spýtala sa Kerberosa a nahnevane zdvihla list, ktorý bol zrejme adresovaný jej.
„Vedel by som si tipnúť, kto...“ odvetil Quirinius a Melian na neho spýtavo pozrela a otvorila ústa, aby niečo povedala. „Ani sa nepýtaj!“ predbehol ju Qwer a tak Melian zbežne prebehla pohľadom po liste. „Somár,“ vyprskla a zdvihla sa z kresla.
„Veľa šťastia,“ bezvýrazne povedal Qwer a ona na neho posledný krát pozrela. „Fakt nechceš byť psychológom?“ nechápavo pokrútila hlavou a odišla.
„To mi nie je súdené...“ povedal si potichu po jej odchode.

Od udalostí v Rokville uplynuli tri týždne a Melian odvtedy nestretla Riddla ani Baldera. Príčinu pripisovala tomu, že mali tento rok skúšky VČÚ.
Zamierila do učebne, v ktorej sa stretli aj naposledy. Ešte tam nikto nebol, no nemusela čakať dlho. Asi po piatich minútach vstúpil dnu Tom Riddle a rozhliadol sa.
„Nikto tu nebol?“
„Aj ja ťa zdravím,“ odvetila uštipačne.
Letmo jej kývol na pozdrav.
„Nevravel si, že pohľadáš nejaké bezpečnejšie miesto?“ spýtala sa ho.
„Vravel, ale momentálne na to nemám čas,“ povedal a pritom začarovával učebňu rôznymi kúzlami nevyrušiteľnosti.
„Kvôli VČÚ?“
„Nie. Vlastne trochu,“ povedal stroho.
„Tak kvôli čomu?“ zamračila sa Melian.
„Do toho ťa nič,“ povedal.
„Okej, okej, nevzrušuj sa,“ prevrátila očami. „Takže čo budeme dnes robiť?“ Všimla si, že dnes nemá práve najlepšiu náladu.
Pokrčil plecami. „Tak skús ešte toho Patronusa. Už by ti mal ísť lepšie.“
„Čo bolo na ňom predtým zlé?“ zamračila sa, no spravila, ako jej kázal. Dnes pre ňu nebolo ťažké nájsť vhodnú spomienku. „Expecto patronum!“ zvolala a zniesol sa pred ňu nádherný striebristý sibírsky tiger a začal okolo nej pomaly krúžiť, akoby ju chcel ochrániť pred Riddlom. „Ten je nádherný,“ zašepkala s bázňou v hlase.
„No len nepusti do gatí, je to iba Patronus,“ povedal znudene Tom a ona na neho nahnevane pozrela.
„Počuj, ja nemôžem za to, že máš nanič náladu, tak sa láskavo nevyvršuj na mne,“ upozornila ho podráždene.
„Zabúdaš, s kým sa rozprávaš?“ zasipel.
Otvorila ústa, že mu niečo odsekne, no v poslednom okamihu si to rozmyslela a neodpovedala. Riddla to očividne uspokojilo.
„Dobre. Takže prejdeme k veci,“ povedal už miernejšie, keď sa tiger pomaly rozplynul. „Najprv si prejdeme základné kúzla, inak nemá cenu učiť ťa niečo ďalšie. Predpokladám, že tento rok s čiernou mágiou ani nezačneš.“ Melian si pri jeho slovách smutne povzdychla, no on si ju nevšímal. „Vieš omračujúce zaklínadlo?“
„No... teóriu ovládam,“ odvetila váhavo.
„Nevieš?!“ prekvapil sa. „A čo sa potom učíte na obrane?“
„Také blbosti o prízrakoch, čiernožienkach, pikulíkoch, piadimužíkoch, vlkolakoch...“
„Tak sa to naučíš.“
„O upíroch...“
„Áno, to stačí,“ zahriakol ju.
„O bosorkách, duchoch, mlokoch...“ Na okamih sa zarazila. „Teda to posledné ani nie,“ uškrnula sa.
Tom utrápene pokrútil hlavou. ‚Koľko to s ňou ešte vydržím?‘ pomyslel si.
„Takže ako sa to robí?“ dychtivo na neho pozrela.
„Tak v prvom rade potrebujeme nejakého dobrovoľníka, na ktorom by si si to mohla skúšať,“ zlovestne sa uškrnul.
„Aha,“ na okamih posmutnela. „Asi mám pravdu, keď si myslím, že ty tým dobrovoľníkom byť nechceš?“ predviedla Riddlovi svoj upírsky úsmev.
„To nie. Mám lepší nápad,“ v očiach sa mu zlovestne zablyslo a Melian ovládol nepokoj. Čokoľvek, čo vymyslel, sa jej určite páčiť nebude...
Riddle sa začal zamyslene prechádzať po učebni a Melian len sedela na lavici ako na tŕňoch. „Čo keby... Ten škriatok... Volá sa Settleford?“ otočil sa k nej.
Melian skoro spadla sánka. „Odkiaľ o tom vieš?“ zašepkala zhrozene. Nechcela vedieť, čo bude nasledovať.
„Tvoj frajer mi o tom hovoril,“ uškrnul sa.
„Ja nemám frajera,“ kyslo odpovedala.
„A Balder?“
„Veď vravm, že s ním nechodím!“
„Lepšie pre neho,“ pokrčil plecami a na chvíľku sa odmlčal, čím dosiahol presne to, čo chcel. Sama sa na neho spýtala: „A čo ti teda hovoril?“
„Vravel mi o tom, ako veľmi máš toho otroka rada,“ znechutene si odfrkol. „A tiež sa tým vysvetlilo, prečo si nemala trest, keď som ťa nechal samu zviazanú v noci na chodbe rovno pred Pringlom!“
Melian neodpovedala. Rozmýšľala, či by mu to Dagon bol schopný povedať, alebo ich chce len poštvať proti sebe.
„Áno, Balder naozaj nie je taký dokonalý, ako sa ti mohlo zdať, dievčatko,“ vysmieval sa jej.
„To si vyriešime neskôr,“ povedala odmerane. „A čo to malo mať spoločné s tým škriatkom?!“
„Našiel som vhodného dobrovoľníka,“ žmurkol na ňu.
„Nie!“ hlesla.
„Ale áno. Neboj, trochu som si ho preveril. Som si istý, že bude od šťastia celý bez seba, že ti môže pomáhať.“
„To neurobíš!“ povedala.
„Ale áno, urobím,“ odvetil a spokojne sa usmial.
„Ako by som si na ňom mohla skúšať omračujúce zaklínadlo?! Zošalel si? Veď je to škriatok!“ Tom jej neodpovedal, iba sa víťazoslávne usmieval. „A okrem toho, musí pomáhať v kuchyni,“ vyhlásila. „Nemôžem ho predsa len tak z ničoho nič zavolať!“
„Nemyslím, že by to bola veľká strata, keďže na Rokforte pracuje okolo dvesto škriatkov. Jeho neprítomnosť si nikto ani nevšimne,“ presviedčal ju.
Pokrútila hlavou. „Zabudni na to.“
„Tak to nie!“ zasipel. „Potrebuješ sa to naučiť a účel svätí prostriedky! Tomu krpcovi potom vytriem pamäť a nič si nebude pamätať!“
Melian sa na chvíľku zamyslela. Ako by to mohla spraviť Settymu? Veď jej toľkokrát pomohol!
„Raz by som ťa na ňom mohol naučiť aj Cruciatus,“ vyhlásil.
To nemal robiť. Melian na neho zdesene pozrela a napokon chladne vyhlásila: „So mnou v tom prípade nepočítaj.“ Otočila sa a chcela vyjsť z učebne, no Riddle mávol prútikom a pred dvere sa posunula obrovská skriňa. Nechápavo sa na neho pozrela. „Ale Tommy, hádam si nemyslíš, že by ma mohla zastaviť nejaká sprostá skriňa?!“ nazúrene povedala. Hádam ju až tak nepodceňuje?
„To je len pre efekt,“ uškrnul sa. „Aj tak by si neprešla cez moje kúzlo nevyrušiteľnosti.“
Pochybovačne na neho pozrela. „Vyskúšame to?“
„Keď chceš, tak skúšaj, ale tentoraz ťa do nemocničného krídla neodnesiem,“ vyhlásil chladne. „Ale nemyslím, že to spravíš. Riskovala by si tým priveľa.“
„Napríklad?“ povedala sladkým hlasom a zaklipkala na neho mihalnicami.
„No...“ Riddle si v rukách pomaly otáčal svoj prútik. „Možno si stihla zaregistrovať, že o rok som už plnoletý. A možno - ale iba možno – by sa mi unudilo vykonávať toľko dobra a...“ spravil dramatickú pauzu.
Dobra?! Kedy si ty vykonal dobro, premerlina?!“ neveriacky sa spýtala.
„A potom by sa mohlo stať tomu sprostému škriatkovi niečo zlé. A Harperovi tiež. A vlastne, prečo nie aj tvojim rodičom a bratom?“ dokončil zlovestne.
„Nemám súrodencov,“ rýchlo vyhlásila.
„Prečo si každý myslí, že Dippet má tak dobre zabezpečenú pracovňu?“ nechápavo pokrútil hlavou. „Ver mi, že dostať sa do nej bola hračka. A potom už nie je ťažké nájsť kartotéku s údajmi rokfortských žiakov.“
Melian zneistela.
„Nech by si spravila čokoľvek, neochrániš ich všetkých,“ vyhlásil.
„Chceš ma vydierať do konca života?“ ľadovo sa spýtala.
„Nie. Iba nejaké dva roky. Potom budeš pre mňa pracovať dobrovoľne,“ vyhlásil sebaisto.
Melian premýšľala. Nechcela dovoliť, aby Riddle spravil niečo Settymu, ale nechcela mu spraviť niečo ani ona sama. A mala vôbec na výber?
„Prečo práve Setty?“ zaúpela.
„Takže ako si sa rozhodla?“
„Ja ťa raz zabijem,“ nenávistne na neho pozrela.
„Ale dovtedy... sa naučíš omračovacie zaklínadlo,“ skonštatoval a Melian si zronene vzdychla.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

cawes....:D

(Lylianna, 10. 12. 2007 18:31)

ahojky...takže prečítala som si tvoju poviedku...fakt je zaujímavá a napísaná pekným štýlom. Podľa všetkého máš aj ty dosť rada Toma Riddla...heh...nie si jediná:)Už dlhšie rozmýšľam nad tým že spravím stránku, kde by boli poviedky výlučne o ňom, rovnako ako obrázky a pod. tak ak by si mala záujem mohli by sme to spolu zorganizovať, tým by tvoje poviedky spoznalo viacej ľudí:) Tak ak budeš chcieť napíš mi na mail. alexann@email.cz
A samozrejme sa teším na ďaľšiu kapitolu:))

re: Sally

(adminka :D (foaly), 9. 12. 2007 22:46)

oh...ty si normálne aj sem zavítala, koľká to pocta :D a dobre si to vystihla: nechaj sa prekvapiť (:

vieš

(Sally(šak vieš :), 9. 12. 2007 20:22)

vieš, že som normálne šla napísať sovku?? len keby neblblo to hp.sk...
P.S.: má ta Elenlith (hviezdny prášok ;)niečo spoločné s Melian?? tá podoba

mno

(Sally(ano ano tá druhá :), 9. 12. 2007 20:18)

zaujímavé :P ale nie vážne. a čím bude ten Qwer? posol? :D
..nechajme sa prekvapiť