Jdi na obsah Jdi na menu
 


Potomkovia hadov - 19.kapitola: Suum cuique

16. 12. 2007

19.kapitola - Suum cuique

Melian premýšľala. Nechcela dovoliť, aby Riddle spravil niečo Settymu, ale nechcela mu spraviť niečo ani ona sama. A mala vôbec na výber?
„Prečo práve Setty?“ zaúpela.
„Takže ako si sa rozhodla?“
„Ja ťa raz zabijem,“ nenávistne na neho pozrela.
„Ale dovtedy... sa naučíš omračovacie zaklínadlo,“ skonštatoval a Melian si zronene vzdychla.

„Môžeš ho zavolať,“ zlomyseľne sa na ňu usmial.
„Môžem alebo musím?“ spýtala sa urazene.
„Aký je medzi tým rozdiel?“ chladne sa zasmial.
Melian sa nadýchla a hodila ešte jeden letmý pohľad na Riddla. „Čo to robíš?“ spýtala sa ho zarazene, keď si vytiahol prútik.
„Uvidíš,“ odvetil stroho, „hlavne ho zavolaj.“
„Ak mu niečo spravíš, Riddle, tak...“
„Tak s tým nič nenarobíš,“ dokončil za ňu posmešne.
Melian nahnevane pokrútila hlavou. „Setty!“ zašepkala.
Ozvalo sa hlasné „PUK“ a pred ňou sa zjavil klaňajúci sa domáci škriatok.
„Čo si želá slečna Melian?“ spýtal sa úctivo. Potom si všimol Toma a prekvapene na neho civel.
„Delirateo intentio!“ skríkol zrazu Riddle a Settyho oči, predtým plné života, sa zrazu stali sklenými.
„Čo si mu to spravil?“ skríkla hystericky.
„Upokoj sa,“ vyhlásil chladne. „Je to len neškodné zaklínadlo.“
„Stavím sa, že je to čierna mágia,“ nahnevane na neho zazerala.
„To je dosť možné,“ pripustil. „Ale narozdiel od iných zaklínadiel čiernej mágie, toto nezanecháva trvalé následky.“
„A čo spôsobuje?“ spýtala sa nevrlo.
„Nebude si uvedomovať, čo robí.“
„Takže to je ako Imperius, nie?“ zamračila sa.
„Nie tak celkom, pretože teraz ho nemôžem úplne ovládať. Iba mu to odoberá značnú dávku zdravého úsudku.“
„Je to takmer to isté,“ vyhlásila.
„Nie, nie je,“ rezolútne namietol. „Jediné, čo to spôsobuje, je to, že si neuvedomí, prečo danú vec robí.“
„Hovor si, čo chceš, aj tak mám pravdu,“ odvetila namosúrene. „Je to ako Imperius.“
Riddle prevátil očami. „Imperius je celkové ovládnutie mysle človeka. Toto zaklínadlo len...“
„Zatemňuje mozog?“
„Niečo podobné,“ prikývol.
„Takže je to to isté ako Imperius,“ zamračene zhrnula.
Tom sa musel zhlboka nadýchnuť, lebo mal chuť si na nej vyskúšať nejaké ďalšie kúzlo z čiernej mágie, ale nechal to radšej tak. „Podstata spočíva v tom, že sa ten škriatok nebude brániť a teda ty nebudeš mať také výčitky svedomia, že na neho útočíš,“ povedal napokon.
„To je naozaj geniálne vymyslené,“ poznamenala sarkasticky. „Použiť na škriatka Imperius...“ zašomrala.
„NIE JE to Imperius, koľkokrát ti to mám ešte hovoriť, baba strelená?! A na niečom sme sa minule dohodli,“ výhražne zdvihol hlas a ona stíchla. „Fajn. Takže postav sa sem,“ ukázal na miesto medzi lavicami, „a vytiahni prútik. Máš? Dobre.“ Pozrel na Melianinu odhodlanú tvár. „Aby si vedela, čím skôr to kúzlo zvládneš, tým menej budeš trápiť tú háveď.“
„Som si toho vedomá,“ kyslo odvetila.
„Tým lepšie pre všetkých,“ spokojne prikývol. Pozrel na Settyho. „Ty sa postav sem,“ prikázal mu a Setty ho mlčky poslúchol.
Pozrel na jej utrápenú tvár. „Neubliži mu to,“ ubezpečoval ju. „Ver mi.“
„Neboj, Tom, tebe verím až za hrob,“ odvetila ironicky a pozerala pritom do stropu.
Tom si vzdychol. „Pozri sa,“ začal, „rozdiel medzi Imperiusom a Deliratiom...“
„Nie je žiadny,“ zanovito dokončila za neho Melian.
„Neprovokuj,“ povedal výhražne. „Keď na niekoho uvrhneš Delirateo, tak si nebude pamätať, čo robil počas trvania toho kúzla. A keďže jeho pamäť vtedy funguje len veľmi málo, nenapadne ho premýšľať, prečo danú vec robí. Na ľudí to nezaberá tak dobre ako na čarovné tvory. Toto kúzlo dokonca v stredoveku používali na domácich škriatkov, ak ich páni robili niečo, o čom sa nemal nikto dozvedieť a svojim sluhom natoľko nedôverovali, aby to robili pred nimi, hm, verejne.“
Melian v očiach šibalsky zaiskrilo. „A čo také pred nimi nechceli robiť ich páni?“ spýtala sa nevinným hlasom.
Tom predstieral, že sa išiel pozrieť von oknom, no v skutočnosti mu mykalo kútikmi úst. Keď sa trochu upokojil, pokračoval vo výučbe. Zdalo sa, že Melian bola už spokojnejšia.
Ešte asi polhodinu trénovali omračujúce zaklínadlo, aj keď sa začalo schyľovať k hádke, pretože Melian si bola istá, že to kúzlo zvládla už po prvých desiatich minútach, ale Tom jej kázal cvičiť ho ďalej.
„Prečo nechceš uznať, že to viem?“ zvolala nahnevane. „Čo ti spravil ten úbohý škriatok?!“
„Je priam primitívne omráčiť nejakého domáceho škriatka,“ poznamenal, „horšie je to na človeku. Preto musíš trénovať ďalej. A nešetri ho, lebo to budeš robiť ešte hodinu.“ Nekompromisne na ňu pozrel a ona sústredila celý svoj hnev do prútika. „Stupefy!“ skríkla a z prútika jej vyletel silný oranžovočervený lúč, ktorý zasiahol už napoly omráčeného škriatka do hrude a klesol do hlbokého bezvedomia.
Tom na ňu uznanlivo pozrel. „To bolo slušné,“ skonštatoval.
Melian sa na tvári zračilo zdesenie. „Ja... ja...“ koktala. Uvedomovala si, že tentoraz ho omráčila štyrikrát silnejšie ako kedykoľvek predtým. Koľko toho môže vydržať domáci škriatok?
Tom sa sklonil nad Settyho. „Neboj sa, ešte žije,“ povedal, ale Melian sa ešte neuľavilo.
„Ešte?! Čo tým chceš povedať?“
„Že bude v poriadku, ale trochu si to prehnala,“ odvetil škodoradostne.
Melian zbledla od hnevu. Pochytila ju strašná chuť otrieskať mu hlavu o stenu. Odfrkla si a postavila sa k oknu, ale stále jedným očkom pozorovala, čo robí Tom Settymu. „Ennervate.“ Nič sa nedialo.
„Prečo to nefunguje?“ snažila sa zakryť strach.
„Lebo to dostal plnou silou do hrude. Je normálne, že mu bude dlhšie trvať, kým sa spamätá,“ povedal. Asi po minúte Setty otvoril oči a zmätene sa obzeral. „Kde byť Setty?“ zapišťal. Melian k nemu radostne podišla. „Ahoj,“ pozdravila ho natešene a pomohla mu vstať.
„Slečna Melian, ako sa sem Setty dostať?“ spýtal sa zmätene.
„To bezvedomie bolo aspoň na niečo dobré. Sňalo to z neho tú kliatbu,“ zhodnotil Tom, „pretože ja sám som si protikliatbou nebol celkom istý.“
Zhrozene na neho pozrela. „Čo sa tak pozeráš? Veď sa mu nič nestalo!“ ohradil sa.
„Setty, si v poriadku?“ spýtala sa Settyho a on prikývol. „Tak sa teda môžeš vrátiť do kuchyne, potom ti to vysvetlím.“
„Vysvetlíš?!“ neveriecky sa spýtal Riddle. „Veď je načisto zmätený, pozri naňho!“
„Nevyzeráš, že by ťa jeho duševný stav tak veľmi trápil,“ odsekla.
„Musím mu trochu upraviť pamäť,“ zamrmlal.
„A ako to chceš spraviť? Čo mu povieš, keď zistí, že si nič nepamätá? Je to v podstate rovnaké ako teraz,“ namietala.
„Jeho spomienky nahradím inými,“ vysvetlil.
„Aha,“ pochopila a premýšľala nad tým, či už niekedy počula o takom kúzle. „Aké je to kúzlo?“ spýtala sa napokon. Zíde sa jej, ak bude niečo takéto vedieť.
„To ťa naučím až neskôr,“ odvetil.
„Ale ja to chcem vedieť hneď,“ namietala.
„A ja ti vravím, že na to ešte nemáš,“ odvrkol. „A teraz už choď, potrebujem sa sústrediť.“
„Mám odísť?“ zvolala neveriacky. „To nemyslíš vážne!“
„Ja nikdy nežartujem,“ namrzene povedal a skúmavo sa zahľadel na Settyho.
„Aha. A aká je pravdepodobnosť, že po tom, čo odídem, bude tento škriatok ešte žiť?“ zamračila sa.
Tom začínal strácať trpezlivosť. Melian ho vytáčala čím ďalej, tým viac. „Dobre teda!“ vybuchol. „Tak vysvetli láskavo svojmu kamoškovi, prečo si ho takmer zabila,“ vyzývavo na ňu pozrel. Setty schádzal pohľadom z Toma na Melian. „Slečna Melian, čo hovorí ten chlapec?“ zapišťal.
Melian rezignovala. Ten somár ju zase zahnal do slepej uličky. „Setty, zajtra za tebou prídem a všetko ti vysvetlím,“ otočila sa k nemu, „ale chvíľku ešte zostaň tu s Tomom, pretože ešte nie si celkom v poriadku. Sľúb mi to!“
„Setty sľúbiť a svoj sľub aj dodrží,“ vyhlásil hrdo.
„Fajn,“ spokojne sa usmiala. „A ty sa mu neopováž niečo spraviť,“ zasyčala, keď prechádzala okolo Riddla a on sa kyslo usmial. Schmatol ju za plece. „Au,“ zjojkla.
„Uvidíme sa nabudúce,“ zašepkal jej do ucha, „a dovtedy dobre popremýšľaj o svojom správaní.“ Melian sa mu vytrhla zo zovretia a odpochodovala z učebne s hrdo vztýčenou hlavou. (Samozrejme, Tom predtým odstránil z dvier svoje kúzla nevyrušiteľnosti.)
„Koľko tu bude musieť Setty ešte zostať, pane?“ spýtal sa škriatok úctivo. Tom na neho pohŕdavo pozrel. „Čuš,“ prikázal mu a zoslal na neho omračovacie zaklínadlo veľmi slabej intenzity, no Setty už veľa nepotreboval a ihneď vyvrátil oči. „A teraz sa pozrieme, koľko toho vieš o našej krásavici,“ povedal posmešne. „Legillimens!“


Slizolinov potomok sa spokojne usmial. Settyho spomienky mu veľmi pomohli, aj keď mu ešte chýbala ústredná informácia, ale zistil aj to, kde ju môže získať. Setty bol ešte stále v bezvedomí, ale Riddle mu vymazal všetky spomienky, ktoré by neboli prospešné pre jeho plán, keby sa ich dozvedela Melian. Medziiným mu upravil aj spomienky na svoju mladosť. Netušil, že Setty svoj príbeh už dávno Melian porozprával a to bolo jej najväčšie šťastie. A jemu sa v hlave práve zrodil perfektný plán...
„Ennervate,“ zopakoval svoje kúzlo. „No tak, preber sa, chamraď,“ kopol do ležiaceho škriatka, ktorý sa prekvapene posadil. Ihneď však na neho mierila neodpustiteľná kliatba. „Imperio! A teraz ma budeš počúvať na slovo,“ vyhlásil panovačným tónom. Škriatok zbavený svojej vôle prikývol ako námesačný. „Fajn. Takže teraz pôjdeš do kuchyne. Ak sa ťa niekto spýta, kde si bol, povieš, že si upratoval... hm... slizolinskú klubovňu. K tej mladej Halleyovej sa budeš správať úplne prirodzene a ničím jej nedáš najavo, že si pod vplyvom Imperiusu, rozumieš?!“
Setty prikývol.
„Kedykoľvek ťa zavolám, okamžite sa zjavíš pri mne,“ prikazoval, „a budeš sledovať každý jej krok. Ja na to už nemám čas. Ale nieže si ťa všimne! Je totiž veľmi bystrá...“ Zarazil sa. ‚Prečo mu to vykladám?‘ pomyslel si. „A samozrejme, nesmú si to všimnúť ani ostatní škriatkovia,“ dodal. Chcel ešte niečo povedať, ale zabudol na to. „Teraz už choď,“ prikázal mu. Setty luskol prstami a zmizol. Tom sa uškrnul. Teraz pôjdu veci omnoho ľahšie... Avšak zabudol Settymu povedať jednu podstatnú vec.


Melian šla po rokfortských chodbách a premýšľala nad tým, čo jej práve povedal Tom. Chcel by vari pozabíjať všetkých, ktorých má rada? A práve v tom bol ten háčik... Má ona vôbec niekoho rada?
Najprv je tu rodina. Nikdy ju k nim neviazalo silné puto. Nechápali ju. Bola iná. Bola čarodejnicou. Aj keď vedela, že ju majú radi, nikdy k nim nič necítila. A teraz sa rozvádzajú...
Jej bratia, Nick a Mike. Vídala ich len dva mesiace do roka, nehovoriac o tom, že sa s ňou takmer nerozprávali. Vedela, že ju berú stále ako svoju malú sestričku a chránili by ju, keby museli, ale inak bola pre nich záhadou. Ale aj tak to bola JEJ rodina a nedovolila by nejakému psychopatovi pozabíjať ich len preto, aby ju tým vyprovokoval. Lebo o nič iné mu zjavne nešlo.
Donedávna si myslela, že má Jacka najradšej na svete. Donedávna. Dokedy nespoznala Toma a nezačal sa jej rúcať život, ktorý predtým viedla. Zmenilo by sa niečo na tom, keby nebola prijala vtedy v lese jeho ponuku? Asi nie. Viackrát jej naznačil, že ju bude mať na svojej strane, nech sa deje čokoľvek. Prečo bola pre neho takou dôležitou? Čary jej išli. Ale bolo to naozaj len kvôli tomu? No nech boli medzi ňou a Jackom hocijaké nedorozumenia, nemohli pretrhnúť to puto, ktoré si za tri roky vytvorili. Nikdy by nedovolila Riddlovi zabiť ho.
O Settym sa nedá povedať, že by ho mala veľmi rada. Skôr mu bola veľmi zaviazaná za to, že jej pomohol vždy, keď to potrebovala. A tešilo ju pomyslenie na to, ako ho mohol Riddle preklínať, keď zistil, že jej pomohol aj vtedy v noci na chodbe.
Zrazu sa zarazila. ‚On ho musí kvôli tomu fakt neznášať,‘ pomyslela si, ‚čo mu teda spraví?‘ Bleskurýchlo sa otočila a rozbehla sa späť, no už po niekoľkých sekundách si to rozmyslela. ‚Nie... To nemôžem...‘ pomyslela si sklamane. Zaumienila si, že ho po večeri navštívi a zistí, čo mu Tom spravil.

Nakoniec na večeru nešla, lebo zistila, že je už dávno po nej. Vošla do svojej izby. Tara sa promenádovala pred zrkadlom – zase šla na rande. Od udalostí v Rokwille sa veľmi zmenila. Bola ešte odpornejšia než predtým. A kým dovtedy sa istý čas snažila poväčšinou len o Jeremyho náklonnosť, teraz zase chodila každý deň na rande s niekým iným. Niečo sa však zmenilo. Už sa nevracala pred polnocou.
Melian vošla do kúpeľne a opláchla si tvár ľadovou vodou. Následne sa vrátila do izby a sadla si na posteľ. Sedela tam ako zhypnotizovaná a snažila sa nezaoberať sa myšlienkami, ktoré sa jej tlačili do hlavy.
„Stalo sa niečo?“ jemne sa spýtala Corina, ktorá vstúpila do izby. Melian pokrútila hllavou.
„Zrejme jej Queer prezradil, že je na chalanov a ona je z toho teraz zdeptaná,“ zasmiala sa Tara. Z mena Quirinius vznikla najprv celkom neškodná skratka Qwer. Veľa chalanov ho však začalo ohovárať, že je gay, pretože nevyhľadával dievčenskú spoločnosť. To, že Qwer vôbec nevyhľadával ľudskú spoločnosť, ich očividne netrápilo. A tak niekto veľmi šikovný spravil zo skratky Qwer prezývku Queer (Queer = po anglicky čudák, gay; pozn.autorky). V poslednom čase však trávil veľa času s Melian, za čo si ju spolužiaci radi doberali. Najmä Tara a Mirabelle.
Melian Tare neodpovedala. Takmer ju nevnímala, ale to Tare nebránilo, aby do nej ďalej rýpala. „Alebo žeby ste si založili anonymný klub homosexuálov?“ zapárala ďalej.
„Nemôžem uveriť tomu, že so mnou hovorí osoba, s ktorou spali už takmer všetci chalani zo školy,“ odfrkla si povýšenecky, odišla z izby a nechala tam Taru stáť s otvorenými ústami, neschopnú odpovede.

„Čaute,“ pozdravila Jacka a Qwera, keď vošla do klubovne. Quirinius pomáhal Jackovi s úlohou z transfigurácie. Melian sa sama pre seba usmiala. Bola rada, že Jack ho berie takého, aký je a nemá voči nemu predsudky len preto, lebo o ňom zle hovoria. Ale mohla to čakať, Jack bol predsa ako anjel.
„Ach, ahoj,“ odzdravil ju Jack a zdvihol hlavu od úlohy, „kde si bola? Ani na večeri som ťa nevidel.“
„Bola som sa prejsť,“ ledabolo odvetila.
„S Balderom?“ spýtal sa akoby mimochodom.
„Ehm, nie.“
„JAACK!“ zavolal na neho Marcus Thor z druhého konca klubovne.
„Už idem!“ zakričal späť. „Asi chce rozoberať metlobal,“ vysvetlil Melian a Qwerovi.
„Ako to šlo?“ spýtal sa Quirinius, keď Jack odišiel.
Vzdychla si. „Je to...“ začala chrliť záplavu nadávok na Riddla a Qwer sa musel uškŕňať.
„Inak vieš o tom, čo sa dnes stalo? Ach, vlastne nie, nebola si na večeri,“ uvedomil si.
„Prečo? Čo sa stalo?“
„Zdravotný stav Jeremyho Travisa sa za tie tri týždne veľmi zlepšil. Ale dnes sa rapídne zhoršil, nechceli nám povedať ako, ale museli ho zobrať k svätému Mungovi.“
„Ach, tak preto sa chcel Thor rozprávať s Jackom! Nemajú odrážača!“ došlo jej.
„Hej, a pritom zápas je už o dva týždne,“ uškrnul sa. „Pekne si zavarili... A nad tými troma a Tarou vždy visel Damoklov meč, že Jeremyho zoberú do nemocnice a vtedy im trest zhoršia.“
Melian prikývla. „Môžu si za to sami.“ Chvíľu nikto nič nevravel. Vzadu sa chrabromilské metlobalové družstvo na niečom hlasno dohadovalo. Nakoniec sa Melian rozhodla, že zájde za Settym. „Musím si ešte niečo vybaviť,“ vstala.
„Nechoď,“ zadržal ju Qwer a chytil ju za ruku. „Premýšľaj predsa trochu!“ zasipel. „Čo keď sa ešte nestihol vrátiť?“
Melian si vtedy uvedomila, že za Settym nesmie ísť. Veď odvtedy, čo odišla z učebne, uplynulo len nejakých pätnásť minút! Čo keby išla do kuchyne a Setty by tam ešte nebol? Zbytočne by upozornila na jeho neprítomnosť!
„Ach, ja som sprostá!“ nadávala si. Potom nechápavo pozrela na Qwera. „Ako to robíš?“ hlesla.
„Čo ako?“ spýtal sa nevinne, tváriac sa, že nevie, o čom hovorí.
„Qwer! Ako si mohol vedieť, kam idem?! Veď som ti nič nevravela ani o Settym!“ skúmavo na neho pozrela. Tentoraz jej nemohol čítať myšlienky.
Qurinius si v duchu nadával. ‚Prečo si nemôžem dávať väčší pozor? Veď nie je blbá!‘ hrešil sa. ‚Čo jej mám teraz povedať?‘ Od odpovede ho však zachránil Marcus Thor.
„Melian? Mohla by si sem zájsť na minútku?“ zakričal na ňu z druhého konca klubovne.
Melian ho ignorovala. „Idem už spať,“ povedala Qwerovi, „dobrú noc.“ Vstala a bezslova prešla okolo Marcusa.
„Ja som ti to vravel,“ pobavene vyhlásil Jack, keď Melian kráčala hore schodmi do dievčenskej spálne.
„Ach, drž hubu,“ zahriakol ho Marcus. „Nepočúvala by ani teba.“
„Je určite väčšia pravdepodobnosť, že ju presvedčím ja než ty,“ odsekol.
„Áno?“ vyzývavo sa na neho zahľadel. „Máš na to celý zajtrajší deň. Uvidíme, čo zmôžeš.“
Jack prikývol. On to zvládne.

„Melian?“ spýtal sa Jack, keď mali nasledújúci deň herbológiu v skleníkoch a mohli sa nerušene rozprávať.
„Áno?“
„Počula si už o Travisovi?“
„Hej.“
„Potrebujeme nového odrážača.“
„To mi došlo,“ pokrčila plecami a skúmavo sa zahľadela na Jacka. „Kam smeruje tento rozhovor?“
Jack sa nadýchol. „Nechcela by si byť odrážačkou?“ vysypal.
„Nie, nechcela by som byť odrážačkou,“ odvetila odmerane.
Celý zbytok herbológie sa ju Jack snažil presvedčiť, ale neúspešne. Po herbológii bola obedná prestávka a oni dvaja práve kráčali do hradu.
„Melian?“ ozvalo sa za ňou.
Otočila sa. „Dagon,“ prekvapene hlesla. „Čo ty tu?“
„Môžem ti ju na minútku ukradnúť?“ usmievajúc sa spýtal Jacka.
„Ah, no... Hej, môžeš,“ dostal zo seba nakoniec. „Tak teda... Uvidíme sa na obede,“ vyhlásil a odkráčal do hradu, pričom si pripadal ako neuveriteľný kretén.
Dagon chytil Melian za ruku a odviedol ju trochu bokom k okraju Zakázaného lesa.
„Tak čo máš na srdci?“ spýtala sa napokon. Mala pocit, že jej sympatie k nemu trochu ochladli po tom, čo sa od Toma dozvedela, že mu vysypal všetko, čo mu povedala.
„Dlho sme sa nevideli,“ vyhlásil Dagon.
„Neuveríš, ale všimla som si to aj sama,“ uškrnula sa a oprela sa o strom. „A čo bolo dôvodom toho, že sme sa dlho nevideli?“ spýtala sa zvedavo.
„Vynikajúca čarodejnícka úroveň,“ trpko povedal. „Neverila by si, koľko sa toho musíme učiť!“ nahnevane kopol do kamienka, ktorý následne odletel do lesa.
„Aj Toma som videla včera prvý krát po troch týždňoch,“ skonštatovala. „Ale ževraj to nebolo kvôli skúškam.“
„Hej, on si musel niečo... vybaviť,“ dokončil opatrne.
„A čo také vybavoval?“ vyzvedala.
„To ti nesmiem povedať,“ vyhýbal sa jej pohľadu.
„Naozaj?“ nezbedne sa usmiala, podišla k nemu, stala si na špičky a letmo ho pobozkala na pery. Dagon mal pocit, akoby mu žalúdok urobil salto.
„Ani teraz mi to nepovieš?“ prosebne na neho pozrela.
„Prepáč, ale zabil by ma,“ usmial sa a pobozkal ju, no Melian ho tentoraz odstrčila.
„Tak sa maj,“ chladne vyhlásila a otočila sa na odchod.
„To nemyslíš vážne!“ zvolal Dagon nahnevane a zmätene zároveň.
„Bohužiaľ, myslím,“ uškrnula sa.
Dagon sa nezmohol na slovo. „Nikdy by som si o tebe nepomyslel, že si taká vypočítavá mrcha,“ povedal napokon.
„Je mi ľúto, že si sa sklamal,“ povedala, „ale nepotrebujem niekoho, kto bude Riddlovi na mňa donášať, čo robím.“
„Čo tým myslíš?“
„Naozaj bolo potrebné, aby sa dozvedel o tom škriatkovi?!“ rozkričala sa na neho. „Môžem len dúfať, že ho včera nezabil!“
„Ale...ale ja...“ koktal.
Vtedy blízko nich prešiel Hagrid s fúrikom. Znepokojene sa na nich dvoch zahľadel. „Melian, obťažuje ťa tento Slizolinčan?“ spýtal sa jej.
„Nie, už nie,“ povedala ticho a odišla.

Jack celé poobedie otravoval Melian otázkou, či si naozaj nepremyslí svoju odpoveď. Melian bola šťastná, že Jack má veštenie a ona artimanciu, lebo jej už liezol na nervy. Pri večeri si však uvedmil, že to nemá zmysel.
„Tak ako to šlo?“ spýtal sa Marcus Jacka, keď spolu vychádzali z Veľkej siene.
Jack pokrútil hlavou. „To sa nedá...“
Marcus pomaly prikývol. Práve dostal trochu riskantný nápad.
„Okej, niečo mi napadlo. Choď do klubovne, ja na ňu počkám a niečo vyskúšam.“
Jack súhlasil a odišiel. O pár minút vyšla z Veľkej siene Melian spolu s Willom a Marcus sa na ňu okamžite nalepil.
„Ahoj,“ pozdravil ju veselo, pričom Willa ignoroval.
„Čo chceš?“ odvrkla. Mala nanič náladu.
„Porozprávať sa,“ odvetil.
Melian šibalsky zaiskrilo v očiach. Schádzala pohľadom z Willa na Marcusa. „Tak sa teda porozprávajte,“ povedala.
„Č-čo?!“ nechápal Marcus, kým Will sa smial.
„Nie, ja vás radšej nechám osamote,“ povedal Will a žmurkol na Marcusa, lebo vedel, o čo mu ide.
„Takže aj ty ma zrádzaš?“ zvolala žartovne za odchádzajúcim Willom. Ten sa len uškrnul a zamával jej.
Marcus sa chopil iniciatívy. „Poďme do nejakej učebne,“ navrhol.
„Nie, nejdem s tebou do žiadnej učebne,“ povedala odmerane. „Nemám záujem o post odrážača.“
„A o iný post by si záujem mala?“ spýtal sa s nádejou.
„Nie. Prečo ma tak veľmi chcete v tom družstve?“ nechápavo sa spýtala.
„Poviem ti úprimne, nemáme veľmi na výber – “
„No díky,“ prerušila ho.
„Nemáme veľmi na výber, pretože Travis sa dovtedy neuzdraví a ty lietaš na metle perfektne, veď som ťa minule videl,“ dokončil.
„Lichôtkami ma nepresvedčíš,“ zamračila sa.
„Myslel som si to,“ vzdychol si. „V tom prípade mám pre teba veľmi zaujímavú ponuku,“ uškrnul sa.
„Akú?“ spýtala sa zvedavo.
On nemo ukázal na dvere učebne. „Až po tebe,“ usmial sa.
Melian nad jeho gestom len prevrátila očami a vošla dnu. Marcus za sebou zatvoril.
„Počúvam.“
„Najprv sa ťa chcem spýtať, či by ti post odrážača vôbec vyhovoval,“ začal.
Melian pokrčila plecami. „Lietať viem... A kedysi som hrávala bejzbal, to je podobné.“
„Ty si hrala bejzbal?“ žasol Marcus.
„Áno,“ prekvapene na neho pozrela. „Ty vieš, čo to je?“
„Hej, moja matka je mukelka,“ povedal. „Ale neviem si ťa predstaviť, ako to hráš,“ zachichotal sa.
„No len sa smej, takisto ako vtedy všetci moji spolužiaci,“ odvetila kyslo.
„Prepáč,“ ospravedlnil sa jej.
„Ale spolužiačky si na tom teda zgustli,“ spomínala na štvrtú triedu, „a potom sa čudovali, prečo jednej z nich začali rásť z hlavy rohy.“ Zasmiala sa.
„Šikovná,“ pochválil ju so smiechom.
„Ale teraz k veci,“ Melian zvážnela.
„Nuž, možno vieš, že ma včera večer Dippet zavolal k sebe na koberec.“
„Neviem.“
„Takže spolu so mnou išli aj Belaggio a Otamar. A Rogersová musela ísť tiež, ale myslím, že ona šla dnes ráno. Po tej nehode s Travisom nám dali len nejaký trest čistenia záchodov, Siene slávy a podobne. Všetky tresty mali trvať len do konca školského roka.“ Na chvíľu sa odmlčal. „Ale s Travisom to vyzerá dosť zle... Nám trom dal Dippet na výber, že či chceme bývať každý deň budúci rok po škole, alebo budúci rok nebudeme hrať metlobal.“
Melian bola šokovaná. „A čo ste si vybrali?“
„Ešte nič,“ odvetil. „ale keby bol toto posledný rok, kedy budem hrať, tak chcem, aby moje družstvo vyhralo,“ odhodlane na ňu pozrel.
„Ale ty vieš, že si si to spôsobil sám,“ namietala, „a síce je to celé veľmi dojímavé, nespravím zo seba blázna na metle len kvôli vašej hlúposti.“
„Chápem,“ zahryzol si do pery. „A keby som ti za to niečo ponúkol?“
„Uvidíme. Čím ma chceš presvedčiť?“
Marcus sa uškrnul. „Všimol som si, že tú Taru Rogersovú nemáš veľmi v láske.“
Melian sa kyslo zatvárila. „A čo s ňou?“
„Ak sa pridáš do metlobalového družstva a vyhráme koncoročný zápas, tak jej spravím zo života peklo,“ žmurkol na ňu.
„Myslím, že jej peklo zo života jej zvládam robiť aj sama, ďakujem za ochotu,“ kyslo sa usmiala. „A aj tak sa jej chceš len pomstiť za to, že ťa minulý rok nechala.“
Marcusova tvár nadobudla kamenný výraz. „Počkaj ešte!“ skríkol, keď Melian položila ruku na kľučku dverí.
„Máš ešte nejaké nápady?“ pozrela na neho.
„Áno,“ vyhlásil odhodlane. „Ak to vyhráme, tak zariadim, aby Harper nechal Carlsonovú,“ povedal víťazoslávne.
Melian sa diabolsky usmiala. „Konečne počujem niečo inteligentné."

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

:))))))))))))))))

(evelyn, 26. 5. 2008 13:45)

:))))))))))))))))))ja wie že mi s tymi smajlami šibe,ale moc sa mi nechce písať

 

Portrét