Jdi na obsah Jdi na menu
 


Potomkovia hadov - 20.kapitola: Nech žijú kvarky!

24. 12. 2007

20.kapitola – Nech žijú kvarky!


Ešte v ten večer zašla Melian do kuchyne za Settym, no nebola o veľa múdrejšia. Setty sa k nej správal, akoby sa včera nič nestalo, čo znamenalo, že mu Riddle naozaj vymazal pamäť. Ale inak vyzeral zdravý a v poriadku.

Keď Dagon vošiel do svojej izby, jeho spolubývajúci tam už boli. Nahnevane zabuchol dvere. „Tom Marvolo Riddle, vieš mi láskavo vysvetliť, čo si natáral tomu dievčaťu?!“ vybuchol.
Riddle prekvapene odložil knihu. Nemohol uveriť tomu, že na neho kričí Dagon Balder, tá ustráchaná citlivka. „Premerlina, ukľudni sa,“ pošúchal si oči.
„Čo sa deje?“ ozval sa Avery.
„Dagon sa zamiloval do humusáčky,“ znechutene odvetil Riddle. „Podotýkam, že je z Chrabromilu,“ zachichotal sa.
„Balder, čo nemáš oči? Alebo rozum?“ podpichoval ho Melchior.
„Ja ju nemilujem!“ vyhlásil. „Mne sa len... Je celkom pekná,“ vyhlásil váhavo.
„A múdra,“ podotkol Avery uštipačne.
„A drzá,“ dodal Riddle. „A ja som jej povedal len pravdu,“ pokrčil plecami.
„Takže ty ma prinútiš povedať ti o nej všetko, čo viem a ešte k tomu ma pred ňou ohovoríš?!“ zvýšil hlas.
„Balder, uvedom sa konečne!“ zvolal Tom neveriacky. „Existuje kopa ďalších pekných dievčat, ktoré nie sú z Chrabromilu a majú čistú krv!“ zasipel.
„O tomto sme už minule hovorili,“ chladne povedal Dagon. „Ani jeden z nás neverí, že je mukelka. A okrem toho...“ Už-už chcel dodať, že Melian nie je ako ostatné dievčatá, ale nakoniec len pokrčil plecami a vyšiel z izby.

Výňatok z... merlinviečoho :D

Nasledujúce dva týždne chrabromilské družstvo tvrdo trénovalo. Teda, lepšie by sedelo, že nasledujúce dva týždne sa chrabromilské družstvo úporne snažilo tvrdo trénovať. Radšej však povedzme, že sa len snažilo.
Ich šance na výhru boli slabé. Marcus Thor, Barry Otamar a Olivier Belaggio museli byť niekoľkokrát do týždňa po škole a na tréning im neostávalo veľa času. Otamar bol dokonca aj piatakom, takže sa musel učiť na VČÚ. Kapitán tímu, Thor, stavil všetko na jedinú kartu – na Melian Halleyovú. Spoliehal sa, že vie lietať naozaj tak dobre, ako si predstavoval.
Jack Harper nevedel pochopiť, ako sa Thorovi mohlo podariť presvedčiť Melian, aby sa pridala do metlobalového družstva. Marcus Thor ho odbil tvrdením, že to boli kvôli jeho očarujúcemu šarmu. Nie je však isté, či mu Harper uveril.
Koniec koncov, počiatočná eufória chrabromilského družstva z toho, že Melian Halleyová sa stala odrážačkou, po chvíľke pominula. Nepotvrdené fakty hovoria o tom, že slečna Halleyová odmietala chodiť na tréningy a za dva týždne bola na nich len dva razy – deň po jej prijatí do družstva a deň pred dôležitým zápasom s Bystrohlavom. Ostatným to už ani veľmi nevadilo, pretože v tých dvoch týždňoch bol úspech, ak sa na tréningu ukázali aspoň traja hráči. Kapitán sa na to nakoniec celkom vykašlal. Bolo zrejmé, že Chrabromilčania nemajú žiadnu nádej na výhru. Ten zápas sa však napriek tomu zapísal do rokfortských dejín.

Túto správu vytvoril profesor Alan Dickinson, psychiater v Nemocnici sv. Munga, pre Štúdiu o psychike čarodejníkov. Tieto spisy budú ležať na Oddelení záhad, Ministerstvo mágie, Londýn, 1979. Prísne tajné!

____________________________________________________________


Nadišiel deň „D“ a bystrohlavské metlobalové družstvo vošlo do Veľkej siene na raňajky za ohlušujúceho potlesku. Tesne za ním vchádzalo chrabromilské družstvo v novom zložení so sklesnutými výrazmi. Im netlieskal nikto, ich spolužiaci sa na nich nahnevane a zároveň vyčítavo pozerali od fakultného stola.
„Asi sme naozaj mohli viac trénovať,“ povedal smutne Jack.
Melian sa len uškrnula. Neveľmi ju trápilo, čo sa okolo nej dialo. Bola ohromne zvedavá, ako sa vyvinie dnešný zápas. Uvedomovala si, že bude obrovský úspech, ak sa udrží na metle a zároveň trafí do dorážačky, ale milovala adrenalínové situácie a už sa celkom tešila.
Jediný, kto si zachovával ešte aký-taký optimizmus, bol ich kapitán. „Máme pekné počasie,“ zamyslene povedal a vyvrátil hlavu dohora na strop Veľkej siene, „jasné slnečné počasie, bezvetrie, nikde ani mráčka...“
„Ale my sa aj tak nedokážeme udržať na metlách,“ zašomral Benji Solers, triafač z druhého ročníka.
„Svätá pravda,“ vzdychol Olivier, „neskutočne sa strápnime.“
„Berte to z tej lepšej stránky, aspoň si prochu polietame na čerstvom vzduchu,“ povedala Melian veselo a všetci šiesti sa na ňu pozreli so zdvihnutým obočím.
„Ehm, nesadneme si?“ prerušil Jack trápne ticho a ukázal na stôl, následkom čoho si všetci sadli. Melian sa poobzerala po svojich spoluhráčoch. Všetci vyzerali úplne beznádejne. Will si podopieral hlavu a skleným pohľadom pozeral do neznáma.
Naložila si do misky ovsenú kašu. Všetci ju bezducho sledovali, ako si dáva do úst prvé sústo. Melian to pripadalo hrozne smiešne. Namáhavo preglgla a začala sa smiať. „Premerlina, prestaňte!“ pozrela na nich. „Veď sa pozbierajte, zatiaľ sme všetci živí a zdraví!“
„Naozaj? A dokedy ešte budeme? Videla si predsa náš včerajší tréning... Vysmejú nás... To bude hanba! A spolužiaci nás zabijú,“ ozval sa Will.
„A čo na to povie Dumbledore?“ sucho sa spýtal Jack.
Nikto nič nepovedal.
Melian ich nechala na pokoji a aspoň ona sa naraňajkovala, keď ich madam Santosová, rozhodkyňa metlobalových zápasov, vyzvala, že je už čas. Bez slova sa vybrali k metlobalovému ihrisku. V šatni sa ich ešte Marcus snažil nejakým spôsobom povzbudiť, no neúspešne.
„Počúvajte ma pozorne,“ začal vážnym hlasom. „bystrohlavskou stíhačkou je Lee Lesliová.“ Ozval sa hromadný povzdych. „Áno, Lesliová je malá, rýchla a veľmi šikovná. Jack, budeš mať čo robiť.“
Jacob zvesil hlavu.
„Ešte sme neprehrali,“ povedal Marcus bojovným hlasom. „Melian, Will...“ otočil sa k nim, „robte všetko pre to, aby ste tú malú Lesliovú zhodili z metly, je vám to jasné? Je to naša jediná nádej.“
Obaja prikývli.
Zmierení s osudom vyšli na ihrisko, kde ich už čakalo bystrohlavské družstvo.
Zápas komentoval bifľomorský tretiak Ethan Auburn.
„Umrieme od nudy pri tom komentovaní,“ zašomral Barry Otamar.
„Ty sa hlavne sústreď na to, aby si nepustil všetky góly,“ zahriakol ho Marcus.
„Kapitáni, podajte si ruky!“ vyzvala ich Proserpina Santosová.
Marcus podišiel k bystrohlavskej kapitánke, peknej čiernovlasej šiestačke Allen Iversonovej. Podali si ruky.
„Na hvizd nasadnete na metly a vyletíte do vzduchu,“ povedala rozhodkyňa a metlobalisti nad tým prevrátili očami. „Akoby sme sedeli na metlách po prvý raz,“ zahundral Benji.
Ozval sa hvizd píšťalky, Melian nasadla na metlu a vyletela vysoko nad metlobalový štadión, až nepočula ani komentovanie Ethana Auburna, ani skandovanie divákov. Rýchlo sa však vrátila, pretože mala za úlohu odrážať dorážačky na súperov.
„Vitajte na poslednom metlobalovom zápase sezóny! Dnes sa odohrá zápas medzi Charbromilom a Bystrohlavom. Dnes sa rozhodne o víťazovi Metlobalového pohára!“ doliehal k nej Ethanov hlas. „Chrabromil veru bude mať čo robiť, aby ho získal, ak sa nemýlim, potrebuje na to aspoň dvestobodový rozdiel.“
Vedľa Melian vtedy preletel Jacob. „Hlupák, potrebujeme iba stodeväťdesiat bodov,“ utrúsil a Melian sa uškrnula. Zdalo sa, že sa chrabromilskému družstvu vracala bojová nálada.
Jack vyletel vyššie. Musel počkať, kým nebudú viesť aspoň o štyridsať bodov, inak by nemalo zmysel chytať ohnivú strelu. Lenže musel zároveň dávať pozor na to, aby ju nechytila Lesliová.
Ethan Auburn začal vyhlasovať zloženie oboch družstiev. „Bystrohlavskou stíhačkou je Lee Lesliová...“ Melian sa pozrela na malú postavu na metle neďaleko od nej s krátkymi ružovými vlasmi a s úsmevom na perách. Ona ju mala zhodiť z metly. Odfrkla si a odpálila dorážačku na bystrohlavského triafača, on sa jej vyhol, ale aspoň stratil prehadzovačku, ktorej sa zmocnil Marcus Thor a vzápätí skóroval.
„Áno,“ tešila sa Melian.
„Mel, pozor!“ zakričal na ňu Will. Obrátila sa práve včas na to, aby odrazila dorážačku na Josha Epparda...
Skóre bolo ešte hodnú chvíľu vyrovnané.
„Po skvelom zásahu Belaggia vedie Chrabromil 70:60!“ komentoval Auburn. „Ale čo sa to tam deje? Zdá sa, že Lesliová aj Harper zbadali ohnivú strelu!“
Melian sa rozhliadla. Napravo od nej, pri chrabromilskej žrdi, zazrela Jacka a Lee, ako sa obaja rútia za zlatou strelou. Bystrohlavčanka mala náskok.
„Dokelu,“ zahrešila Melian a letela smerom k nim. Keď už bola blízko, podarilo sa jej odpáliť dorážačku priamo na Lee, aj keď to bolo veľmi riskantné, pretože mohla trafiť Jacka. Mala však šťastie.
Jej dorážačka zasiahla Lee do ruky, ktorá si ju bolestivo stiahla a na okamih sa pustila metly. Melian sa momentálne nachádzala asi dvadsať metrov pod ňou. Keď Lee začala padať, Jack sa prekvapene obrátil a ostal visieť vo vzduchu s otvorenými ústami.
„Ach nie,“ povzdychla si Melian pri pohľade na padajúcu Bystrohlavčanku. Keby padla z takej výšky, bolo by po nej. A keby ju aj stihla zachytiť, Lee by už letela takou rýchlosťou, že by stiahla so sebou aj ju. „Neboj sa, Melian, je to číra fyzika,“ upokojovala sa.
Podarilo sa jej vystihnúť správnu chvíľu a letela smerom nahor k Lee miernym oblúkom. V momente, keď ju zachytila za nezranenú ruku, sa prudko nahla doprava, aby nespadla. Bolo to naozaj veľmi ťažké, keďže jednou rukou držala to dievča, v druhej mala pálku a nejakým zázračným spôsobom sa ešte mala držať metly.
„No tak, poďme,“ precedila Melian pomedzi zuby a snažila sa dostať Lesliovú na jej metlu. Jej sa nakoniec podarilo zakvačiť sa o ňu.
„Ďakujem,“ prerývane dýchala.
„Ruka v poriadku?“ spýtala sa jej a chcela zamieriť na zem.
Oči zachráneného dievčaťa sa rozšírili od hrôzy.
„Čo sa stalo?“ spýtala sa nechápavo Melian a zdvihla hlavu. Zakvílila. Obrovskou rýchlosťou sa k nej približovala červená dorážačka a mierila na jej hlavu. Už bola od nej len päť metrov. Od zdesenia sa nedokázala ani pohnúť.
Lee však zachovala duchaprítomnosť, chytila Melian za ruku a pustila sa metly a stiaha ju dole, takže teraz obe padali z desaťmetrovej výšky na zem. Bola to však jediná cesta, ako zachovať Melianinu hlavu v jednom celku.
Sťažka dopadli na zem. Niečo prasklo a Lee zastonala od bolesti. Melian nevládala ani to. Dopadla na chrbát a vyrazilo jej dych. Nevládala sa nadýchnuť. Čoskoro sa jej zatmelo pred očami a upadla do sladkého bezbolestného bezvedomia.

„Och, to veru nevyzerá dobre,“ vravel Auburn do čarovného megafónu.
Pád oboch dievčat sledoval Qurinius Wotar z jednej tribúny s vytiahnutým prútikom. Rýchlo si ho schoval a zhlboka dýchal. ‚Pamätaj si, Quirinius, nech sa deje čokoľvek, nesmieš do ničoho zasahovať!‘ znel mu v ušiach otcov hlas. Musel to však spraviť. Bol rád, že sa všetko zomlelo tak, ako chcel a Melian sa nič nestalo. Teda takmer nič. Ale musel to spraviť, aj keď tým riskoval, že ho vylúčia z Rady...
Zrazu na sebe zacítil čísi pohľad. Zdvihol hlavu. Z vedľajšej tribúny sa na neho pozerali podozrievavé chladné sivé oči Toma Marvola Riddla. ‚Toto bude veru zlé,‘ trpko si pomyslel, no jeho pohľad mu opätoval.


Vysoká štíhla žena kráčala chladným lesom striebristých stromov. Mala oblečené len jednoduché biele šaty a čierny plášť. Kapucňa zahaľovala jej tvár a jej dlhé hnedé vlasy. V rukách kŕčovito zvierala prútik. Do uší jej doľahlo vlčie zavýjanie a po chrbte jej prešli zimomriavky. Kráčala však ďalej...
Po chvíle cesty stromy redli, až vyšla na akúsi pustatinu, kde rástli len malé kríky a sem-tam ju pokrýval piesok. ‚Aké čudné miesto,‘ pomyslela si, keď sa obzerala. Kráčala stále ďalej... Už musí byť blízko...
„Melian,“ ozval sa za ňou tichý hlas a ona sa vyľakane obrátila. Stála tvárou v tvár vycivenému mužovi s vlasmi myšacej farby. Na sebe mal oblečený len tenký dotrhaný sivý habit. „Vidím, že si už odhalila moje tajomstvo,“ povedal.

„Už sa preberá! Sestrička, rýchlo, poďte sem!“
Melian sa pomaly posadila na posteli a rozhliadla sa okolo seba. Miestnosť vyzerala ako nemocnica. Mukelská nemocnica. „Kde to som?“ spýtala sa vyľakane a strhla si zo seba hadičky, ktoré mala prilepené k rukám.
„Melian, zlatko, tak sme sa o teba báli!“ priskočila k nej žena a zovrela ju v tuhom objatí. Po tvári jej tiekli slzy.
„Mami?“ hlesla prekvapene. ‚Čo tu, premerlina, robím?‘
„Pani Halleyová, myslím, že by sme jej to mali vysvetliť,“ dnu vstúpila milo vyzerajúca zlatovlasá lekárka v bielom plášti. Vlasy mala vzadu zopnuté vo vrkoči a mala hrejivé modré oči. „Nechali by ste ma s ňou, prosím, osamote?“
„Ale teraz sa predsa zobudila po troch rokoch!“ protestoval muž, ktorý bol Melianiným otcom.
„Ja viem, ale jej duševné zdravie je dôležitejšie ako rodičovská láska,“ vyhlásila lekárka nekompromisne a jej rodičia i ostatní lekári opustili izbu.
„Kto ste? Čo tu robím? Ako som sa sem dostala?“ vybuchla Melian. „A čo mal na mysli môj otec?“
„Len pokoj, Melian,“ prihovárala sa jej lekárka upokojujúco. „Ja som Marleene Jacksonová, psychologička. Nachádzaš sa v Nemocnici svätého Patrika v Belfaste. Mala si úraz a upadla si do kómy.“
„Č-čože?!“ vyprskla.
„Bola si v kóme celé tri roky,“ hovorila Jacksonová pomaly. „Lekári ti nedávali veľkú šancu.“
„Ale aký úraz?“ Už ničomu nechápala...
„V lete pred troma rokmi si šla domov zo školy. Práve bol koniec školského roka. Zrazilo ťa auto,“ vysvetľovala jej a držala ju pritom za ruku.
„To nie je možné...“ Melian sa zviezla na posteľ. „Nie! To musí byť nejaký šialený vtip! Určite toto celé narafičil Tom Riddle, pravda?“ nahnevane zagánila na lekárku a v očiach sa jej šialene lesklo.
„Žiadny Tom Riddle neexistuje,“ vyhlásila lekárka. „Melian, muselo sa ti to snívať.“
Melian sa zmätene obzerala okolo seba. Vyzeralo to tak reálne! A predsa... Po lícah jej stiekli horké slzy...

Ehm... Máte pocit, že si musím robiť srandu? Gratulujem! Máte pravdu, naozaj si robím srandu. Takže teraz rýchlo zabudnite na posledných 38 riadkov a čítajte ďalej... :D


„Madam Treatová, prečo jej dávate toľko tej tinktúry? Veď to musí nepredstaviteľne štípať!“ doliehal k nej Jackov hlas z veľkej diaľky.
„To je na dezinfekciu,“ vysvetľovala, „neboj sa, momentálne je mysľou priveľmi ďaleko na to, aby niečo cítila.“
Keď to madam Treatová dopovedala, Melian skríkla od bolesti. „To páli, to páli, to páli!“ začala triasť rukou a hlúčik okolo nej sa zasmial. Muselo to vyzerať fakt komicky. ‚Hlúčik?‘ zarazila sa. ‚Moment!‘ Otvorila oči a obzerala sa po nemocničnom krídle. Okolo jej postele sedelo celé chrabromilské metlobalové družstvo. Chvíľu jej však trvalo, kým si vybavvila ich mená. Zmätene potriasla hlavou. Sníval sa jej taký čudný sen... Ale pamätala si ho len veľmi hmlisto. Bola tam pustatina, nejaký muž... Nie, odohrávalo sa to v lese. Nie! Čím viac sa snažila rozpamätať, tým viac detailov zabúdala.
Celé telo ju bolelo. „Čo mi je?“ spýtala sa ošetrovateľky.
„Nejaké škrabance a vykĺbené rameno. Obišla si celkom dobre, zlatko. To dievča má zlomenú ruku aj členok. Ešte stále sa neprebrala,“ ukázala na vedľajšiu posteľ, kde spala Lee. „Bolo to od teba veľmi šľachetné, že si jej zachránila život,“ pochválila ju. Melian len pokrčila plecami. Ani sama nevedela, prečo to spravila.
„Ako skončil zápas?“ otočila sa na spoluhráčov. Keď ju rad do radu natešene vyobjímali, tušila, že to skončilo dobre.
„Keď ste s Lesliovou padli, dali sme ešte asi sedem gólov! A nakoniec Jack chytil strelu! Vyhrali sme 290:60! Školský pohár je náš!“ natešene hovoril Marcus. Nasledujúcu polhodinu potom preberali každú minútu zápasu. Madam Treatová našťastie proti tej návšteve nemala nič. Keď však odišli, Melian si uľahčene vydýchla.
Okolo šiestej sa prebrala Lee. Madam Treatová ju nadopovala kvantom liekov.
„Melian,“ ozvala sa Lee, keď v izbe ostali samé.
„Áno?“
Lee sa rozkašlala. „Prečo si to spravila?“ spýtala sa s uslzenými očami.
„Lebo sme potrebovali vyhrať a ja mám za úlohu odrážať dorážačky na súperov,“ usmiala sa, aj keď vedela, že Lee sa pýta na niečo iné.
„A prečo si ma zachránila?“
„To ešte neviem,“ odvetila Melian a zatvorila oči, čo znamenalo, že sa pre ňu rozhovor skončil.
„Inak vieš, kto po tebe vypálil tú dorážačku?“
Melian sa zamračila a podoprela sa lakťami. „Nie, ale bolo to od neho nechutné! Zachránim jeho spoluhráčku a on do mňa vpáli dorážačku, keď ledva sedím na metle, z ktorej mi ešte visíš ty?!“ rozhorčila sa.
„Bol to Michael Franti,“ povedala Lee tíško.
„Franti?“ Melian zalovila v spomienkach. „To nie je ten, s ktorým chodíš?“
„Áno, to je on,“ povedala a odvrátila pohľad.
„Si si istá?“ spýtala sa jej váhavo.
„Áno! Druhý odrážač, Fabolous, bol na druhej strane ihriska a nemyslím si, že by po tebe strieľal Weasley!“ nahnevane buchla zdravou rukou do vankúša.
„To asi nie,“ prikývla Melian.
Lee si vzdychla. „Ale nemysli si, že mu to tak ľahko prejde,“ nahnevane povedala, ľahla na posteľ a pretočila sa na druhý bok. O chvíľu už bolo počuť jej pokojné odfukovanie.
Melian sa celý večer prehadzovala na posteli. Nudila sa a nevedela zaspať.
Po chvíli niekto zaklopal na dvere a vstúpil dnu. Melian sa posadila, hoci ju hrozne bolel chrbát. Bolo tam šero. „Kto to je?“ spýtala sa.
„To som ja,“ ozval sa hlas a pristúpil k jej posteli.
„Dagon! Čo tu robíš?“ zašepkala nahnevane.
„Chcel som ťa vidieť,“ povedal úprimne a Melian zaúpela.
„Vypadni,“ prikázala mu.
„Lenže...“
„Vravím ti, vypadni!“ zvýšila hlas.
„Dobre,“ vyhlásil najedovane. „Ale vedz, že mňa sa len tak ľahko nezbavíš!“ Vtisol jej na pery bozk a odišiel.
Melian si vzdychla a sklonila si hlavu do dlaní. ‚Prečo musí byť všetko také komplikované?‘ Zaspala a podvedome si chcela znova vyvolať ten zvláštny sen, ale neúspešne.

DODATOK:
Kvark je najmenšou známou stavebnou jednotkou hmoty. Tieto častice sa nikdy nevyskytujú osamotené, vždy len v kombinácií s inými kvarkmi vo väčších časticiach hmoty. Štúdiou týchto väčších častíc vedci zistili, aké majú kvarky vlastnosti. Protóny a neutróny pozostávajú z kvarkov. Bez kvarkov by neexistovali atómy a bez atómov by neexistovala hmota. (prevzaté z referaty.sk)

Ak mi ešte niekto nabudúce povie, že nevie, čo je kvark, tak nech si ma neželá! A dávajte si pozor, čo o nich budete hovoriť, sleduje vás totiž kvarkový fanatik!
Ozaj, pozdravujem Dominiku Black a dúfam, že dnes bola v kostole.
Prosím si vianočné bodovanie a veľa komét (-:. Za sovky a reakcie a komentáre vám budem vďačná. Hawk. Idem si rozbaliť darčeky.

PS: Ani vám sa nezdá ten názov kapitoly? Nezúfajte, to ani mne! (:

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

fu, ale mi odlahlo,

(Kiara, 22. 5. 2010 20:04)

tymi 27-imi riadkami si ma teda riadne postrasila (nie 38 :D)

a co sa tyka nazvu - ja som si ho na zaciatku akosi zle precitala (nech ziju škvarky - oškvarky) a celu kapitolku na ne cakam, a nakoniec sa z jedla vykluje fyzika :) veru veru, vidno, ze je cas na veceru

:)))))))))))))

(evelyn, 26. 5. 2008 14:24)

:)))))))))))))))