Jdi na obsah Jdi na menu
 


Potomkovia hadov - 9.kapitola: Situácia sa vyhrocuje

18. 11. 2007

9.kapitola – Situácia sa vyhrocuje

 

Nahnevane pozrela k slizolinskému stolu. Ako čakala, Riddle sa na ňu usmieval. Dokonca zdvihol čašu, akoby jej pripíjal! Somár...
„Stalo sa niečo?“ zbystril Jack pozornosť.
„Ale nič, len som nešikovná,“ odpovedala mu. Ešteže si nevšimol, že dostala dva listy. „Evanesco,“ zamrmlala a mávla prútikom. Rozliata malinovka ihneď zmizla. Lenže spolu s ňou aj celá časť stola v okruhu troch metrov aj s jedlom a taniermi!
Našťastie mala druhý list v ruke a Morgana jej sedela na pleci, inak by to bola skutočná pohroma. Väčšina okolosediacich sa zarazila s vidličkou na polceste k ústam. Melian len šokovane hľadela s otvorenými ústami na dielo svojej skazy.
Prvý sa spamätal Will a začal sa tak rehotať, až spadol zo stoličky. Po ňom sa pridali ostatní a po chvíľke sa rehotal už celý Chrabromil a Bystrohlav. Okrem Melian. Tá ešte stále nevedela pochopiť, ako sa jej mohlo niečo takéto podariť.
„Halleyová!“ podišla k nej profesorka Merrythouhtová nahnevane. „Ako si to predstavujete, nechať zmiznúť celý stôl?!“ kričala.
„Ale veď to nie je celý stôl,“ protestovala, „iba jeho časť.“
„Neodvrávajte mi! Strhávam vám desať bodov! Za celý čas, čo tu učím, ešte nikdy – “
„Ja to vybavím, Galatea,“ vynoril sa pri nej Dumbledore.
„Albus,“ hlesla, „lenže Halleyová práve nechala zmiznúť chrabromilský stôl!“ zúrila. „A ešte k tomu tu má sovu!“
„Všimol som si,“ usmial sa. „Presnejšie povedané, nechala zmiznúť časť chrabromilského stola. A určite pochopíš, že to chcem vyriešiť sám, keďže slečna Halleyová je žiačkou mojej fakulty,“ povedal jej pokojným, no prísnym hlasom, takže profesorka Merrythoughtová sa neodvážila protestovať a nahnevane odišla.
„Nuž,“ vyhlásil Dumbledore.
„Pán profesor, ja som to nechcela, naozaj. Mne sa len vyliala malinovka a omylom som odčarovala časť stola,“ rýchlo mu povedala Melian.
„To všetko je v poriadku, slečna Halleyová,“ upokojujúco sa na ňu usmial. „Veľa tretiakom sa nepodarí naraz odstrániť spolu s malinovkou aj taniere, čaše, všetko jedlo a dokonca aj stôl,“ žmurkol na ňu a Melian sa zahanbila, „takže udeľujem Chrabromilu dvadsať bodov.“
„Čo prosím?“ šokovane na neho pozrela. Morgana na jej pleci zahúkala.
„Udeľujem Chrabromilu dvadsať bodov za vynikajúco predvedené odstraňovacie kúzlo, hoci neúmyselné,“ zopakoval. „Ale teraz by sme to mali dať do poriadku, čo poviete?“ Mávol prútikom a na prázdnom mieste sa znova objavil stôl aj so všetkým príslušenstvom na ňom, dokonca aj s jedlom.
Melian sa zmohla len na chabé „ďakujem“ a otočila sa naspäť k stolu.
Po chvíli bolo počuť nadšené zhíknutie.
„Čo sa ti stalo?“ spýtal sa Jack Willa, ktorý na niečo ohromene pozeral.
„Lízatká,“ zašepkal a ukázal na niečo na stole.
„Pozrite sa, to sú levitujúce lízatká!“ skríkol tiež Jeremy.
Odvtedy, čo sa z kuchyne stratilo celé balenie, dlho ich nikto nevidel.
„To ich vyčaroval Dumbledore?“ prekvapene sa spýtal Jacob.
„Vyzerá to tak,“ povedal Will a zase sa začal rehotať. „Vždy ma zaujímalo, kde z kuchyne zmizli,“ chytil sa za brucho.
„Veru,“ smial sa s ním Jeremy, „ten starec asi rád po nociach medituje pár metrov nad zemou.“
Melian a Jack na seba sprisahanecky pozreli. Iba oni vedeli, kde sa stratili...
„Čo máš dnes na pláne?“ opýtala sa ho Melian, keď otvárala druhý list.
„Metlobal,“ odpovedal s plnými ústami. Jack bol metlobalový stíhač, a veľmi dobrý. Bol v jednom družstve s Williamom, ktorý bol triafačom.
Melian si potichu čítala druhý list.

 

Slečna Halleyová,

S radosťou Vám oznamujem, že ste boli pozvaná na môj narodeninový večierok, ktorý sa uskutoční dnes o ôsmej večer v mojej zborovni. Priveďte si aj partnera.
Teší sa na Vás H. E. E. Slughorn

 

„Kto ti píše?“
„Slughorn,“ odvetila zamyslene.
„Slughorn?“ neveril Jack svojim ušiam.
Horace Slughorn bol ich novým učiteľom elixírov a šéfoval Slizolinu. Okolo Vianoc si vytvoril svoj vlastný klub obľúbencov, ktorí pochádzali z urodzených rodín, mali slávnych predkov alebo mal pocit, že to ďaleko dotiahnu. Melian sa ako mukelka do jeho klubu nedostala, hoci na elixíroch excelovala, aj keď Jack bol v tomto predmete predsalen od nej o čosi lepší. Samozrejme, Jacob bol členom Slugyho klubu už od začiatku vďaka svojim koreňom.
„A čo ti vlastne píše?“ zaujímal sa.
„Pozval ma na jeho narodeninovú oslavu,“ pozrela na neho vyjavene. „Taký starý a ešte stále robí narodeninové oslavy?“ hlesla prekvapene.
„Aha,“ krátko povedal Jack a pozrel do svojho taniera.
„Tomu sa hovorí večné dieťa,“ zaplietol sa Will do ich rozhovoru, ako mával vo zvyku. Melian a Jack ho už niekedy ani nevnímali.
„Ty tam ideš?“ spýtala sa Jacka.
„Áno,“ odvetil bezvýrazným hlasom.
„Tak teda môžeme ísť spolu, nie?“ potešila sa.
„Á-áno, bude to super,“ zaškeril sa a vyhýbal sa jej pohľadu.
Melian sa zamračila. Prečo toľko váhal? Žeby chcel pozvať niekoho iného?
Vyrieši to neskôr. Teraz má na práci čosi iné. Kútikom oka zazrela, ako Riddle vstal a odchádzal z Veľkej siene.
„Ešte si musím niečo vybaviť,“ pošepla Jackovi nespustiac pohľad z Riddla a nasledovala ho von zo siene. Smeroval do žalárov. Zrýchlila krok, chcela ho dobehnúť ešte predtým, než zmizne v slizolinskej klubovni.
Zrazu zastal a otočil sa.
„Ak sa chceš porozprávať, stačí povedať, nemusíš ma sledovať cez celý hrad,“ poznamenal a ukázal na učebňu elixírov.
Škaredo na neho pozrela a bez slova vstúpila dnu. On ju nasledoval. Zavrel dvere.
„Takže s čím si sa mi to chcela zdôveriť?“ chladne sa usmial.
Už to v sebe nemohla viac dusiť. „ŽE SI ODPORNÁ SVIŇA!“ zakričala na neho.
Zdvihol ruku na znak toho, aby stíchla. Mlčky sa otočil k dverám.
„Colloportus,“ zamrmlal a otočil sa k nej s oslňujúcim úsmevom. „Už môžeš pokračovať, zlatko.“
„Ty si diabol, Riddle,“ povedala nenávistným hlasom, no už potichšie.
„Nie, naozaj? Ďakujem,“ potešil sa.
„Čo vlastne ešte chceš?! Môžeš mať hocičo, ale ty mi len ničíš život!“ mimovoľne dupla nohou (aj keď to malo veľmi dobrý efekt; pozn. autorky :D).
„Čo chcem?“ zopakoval po nej. „A to ti ešte nie je jasné? Chcem teba,“ zasyčal, „a neprestanem ničiť ten tvoj a Harperov úbohý život, kým mi nevyhovieš. Lebo nakoniec sa ku mne pridáš, či chceš, či nechceš,“ vyhlásil, akoby sa nechumelilo.
Melian už bola zúfalá. „Toto ti nikdy neprejde.“
„Ale čo? Ani nevieš, koľko vecí mi už prešlo.“ Usmial sa na ňu.
„Jacka sa nedotkneš,“ vyhlásila.
„Tak to záleží naozaj len od teba.“
„Ak sa mu niečo stane, tak...“
„Ty si ma nepochopila,“ vzdychol si, „ak budeš ticho, tak sa tvojmu frajerovi nič nestane.“
Pri narážke na jej 'frajera' sa mierne začervenala.
„Dobre, ale nemysli si, že to, že to nikomu nepoviem, znamená, že sa k tebe niekedy pridám,“ odsekla jedovito.
„Nikdy nehovor nikdy,“ pokrčil plecami, „a mimochodom, nečakal som, že po včerajšku ešte ostaneš na Rokforte.“
Vtedy ju ovládla taká zlosť, že si ani poriadne neuvedomila, čo robí. Ona mu predsa včera verila! Takže ona ho bude kryť a on jej bude hádzať polená pod nohy? Tak to teda nie.
Podišla k nemu a jednu mu vylepila.
„Ty sprostá humusáčka, čo si to dovoľuješ?“ schytil jej ruku a druhou rukou si chytil líce.
„To je za ten včerajšok,“ odvetila s úsmevom.
Pustil ju.
‚Žeby si uvedomil, že si to naozaj zaslúžil?‘ pomyslela si prekvapene. ‚Ale to asi nie, v tom bude niečo iné.‘
„Vypadni,“ prikázal jej chladne.
„Nie je nič, čo by som bola urobila radšej,“ odvrkla mu a nahnevane vyšla z učebne.

 

„Ako vyzerám?“ spýtala sa čiernovlasej Coriny Jenkinsovej, keď sa prezerala v zrkadle. Tá bola taká prekvapená, že ju Melian oslovila, že spočiatku len zakoktala: „D-dobre.“
„Ale no tak, Corina,“ zamračila sa, „povedz mi pravdu.“
Melian mala na sebe šaty jedovatozelenej farby a hnedé vlasy mala zopnuté na temene hlavy v elegantnom drdole.
„Naozaj dobre,“ hlesla Corina, no keď videla Melianin káravý pohľad, pokračovala, „ale tie vlasy si nechaj voľne rozpustené na chrbte, máš ich také pekné...“
„Ďakujem,“ usmiala sa na ňu a vlnité vlasy si rozpustila, takže jej teraz voľne splývali na chrbte. Uznala, že vyzerá naozaj pekne.
„Ach, tak rada by som tiež šla na ten večierok,“ vzdychla si Corina smutne.
„Ja by som sa s tebou rada vymenila,“ skrivila Melian tvár, „nemám rada, keď niekoho posudzujú len podľa rodokmeňa.“

 
Pomaly zišla po schodoch. V klubovni ju mal čakať Jacob.
„Fíha,“ hlesol Will a obdivne zapískal, keď zišla dole. „Tak to by som bral, bratranček,“ vyhlásil smerom k Jacobovi. Usmiala sa na neho.
„Môžeme?“ spýtala sa Jacka.
„Jasné,“ usmial sa a ponúkol jej rameno, na čo sa obaja začali chichotať. „Vieš čo? Poďme radšej ako normálni ľudia,“ navrhol jej so smiechom.
„Nikdy si nepovedal múdrejšiu vec,“ odobrila mu to.
„Inak vyzeráš naozaj dobre,“ pochválil ju.
„Ty tiež,“ odvetila veselo.
Mlčky prešli až k Slughornovmu kabinetu. Spolu s Jackom mu objednali z Medových labiek fľašu žihľavového vína. Len-len, že dorazila včas.
„Á, Jacob, chlapče, poď ďalej!“ privítal ho Slughorn prívetivo.
„Slečna Halleyová, vitajte aj vy. Som rád, že ste sa obliekli do farby mojej fakulty,“ žmurkol na ňu, „poďte obaja ďalej a príjemnú zábavu!“
Slughornov kabinet bol začarovaný, takže bol v skutočnosti oveľa väčší ako vyzeral. Bolo tam plno ľudí a na Melianino zdesenie tam bol aj Riddle s akousi peknou ryšavovláskou. Pri tom pohľade ju pichlo pri srdci, hoci sama nevedela, prečo.
Hrala tam rocková hudobná skupina Pretekajúci kotlík. Melian musela vysloviť svoj obdiv nad tým, ako si ich Slughorn získal na svoj večierok. Neskôr jej Slughorn sám vysvetlil, že sa pozná s ich frontmanom, ktorého jej hneď aj predstavil.
Všade tam bolo kopec jedla. Slughorn sa naoko veľmi potešil Melianinmu a Jackovmu narodeninovému darčeku, no neušlo im, že žihľavové víno mu dalo kopec ďalších ľudí. Ostatní mu dávali ohnivú whisky, čokoládové žabky a iné sladkosti. Melian mimovoľne zaregistrovala, že Riddle mu venoval obrovskú škatuľu kandizovaného ananásu, čomu sa Slughorn nefalšovane potešil.
‚Prestaň sledovať, čo ten kretén robí,‘ hrešila sa v duchu.
Po chvíli si však všimla, že Riddle zabudol na tú ryšavovlásku (neskôr sa dozvedela, že sa volá Dulcia Stevensová a je zo Slizolinu) a začal sa o niečom sprisahanecky rozprávať s pekným hnedovlasým piatakom.
„Poďte, slečna Halleyová, rád by som vám niekoho predstavil,“ oslovil ju Slughorn. Asi sa cítil pred ňou trochu trápne, že si jej existenciu všimol až dnes. Schytil ju za rameno a ťahal ju smerom k pódiu. „Tom, chlapče, chcem ťa niekomu predstaviť,“ povedal Slughorn Riddlovi, keď ju dotiahol až tam. Riddle na ňu pozrel a znechutene zvraštil tvár. Pozrel sa na svojho spolužiaka pohľadom, ktorý vyjadroval: ‚Čo som ti hovoril?‘
„Slečna Halleyová, toto je ten chlapec, ktorý mi odporučil pozvať vás na tento ples. Ja sám sa veľmi hanbím, že som vás prehliadol, lebo vás všetci moji kolegovia chválili, aký máte talent.“
Melian sa začervenala a ospravedlňujúco sa pozrela na toho piataka, ktorý sa na ňu milo usmial.
„Takže Tom ma na vás láskavo upozornil,“ pokračoval Slughorn. „Ach, nakoniec som vás zabudol predstaviť, však?“ zachichotal sa. Zrejme dnes večer toho vypil už dosť. „Toto je Melian Halleyová, Tom Riddle a... a...“
„Dagon Balder,“ pomohol mu, „teší ma.“ Usmial sa na ňu.
„Aj mňa,“ opätovala mu úsmev.
„Smiem prosiť?“ uklonil sa jej.
„Samozrejme,“ súhlasila.
Kým spolu tancovali, zistila, že je to tiež Slizolinčan, no oveľa milší ako ostatní. A mal také nežné hnedé oči...
Po nejakej polhodinke vysmädla a šla k stolu napiť sa punču. Jack sa dakam vyparil. Ako na potvoru tam zase narazila na Riddla.
„Zase si tu?“ spýtal sa jej konverzačným tónom a nalial jej punč. Prekvapilo ju, že jej to povedal tak normálne, po dnešku si myslela, že bude nahnevaný.
A tak ho podozrievavo pozorovala, či jej do pohára niečo nenaleje.
„Neboj, nič som ti do toho nedal. Zatiaľ to nie je nutné,“ diabolsky sa uškrnul, keď videl jej pohľad.
„A dá sa ti veriť?“ pochybovačne sa ho spýtala.
„Že váhaš,“ sucho jej odvetil a rozhliadal sa po okolí.
Váhavo si od neho vzala pohár. Nehodlala mu ukázať, ako sa ho bojí.
„Kde máš partnera?“ uškrnul sa.
„A ty máš partnerku kde?“ spýtala sa ho sladkým hlasom. „Alebo tvoríte s Balderom pár? Škoda, zdal sa mi celkom milý,“ smutne si vzdychla.
„Dnes ma nevyprovokuješ, drahá,“ nebezpečne sa usmial.
Jeho úsmev neveštil nič dobré. Ak bol šťastný on, zvyčajne to znamenalo, že niekto iný bude naozaj veľmi nešťastný. V tej chvíli si uvedomila, že Jacka už naozaj dávno nevidela. Mal Riddle niečo spoločné s jeho zmiznutím?
„Prečo nepiješ?“ spýtal sa jej. „Bojíš sa ma?“ Žmurkol na ňu.
„Ani náhodou,“ odvetila mu, no ešte stále sa nenapila.
Zamyslene naklonil hlavu. „Vieš, za tú facku by si si aj zaslúžila, aby som ti do toho punču niečo dal...“
Melian ovládla nutkanie vyliať mu ten punč do tváre a napila sa. Zakrútila sa jej hlava. Posledné čo videla, bol Riddlov krutý úškrn.

>nasledujúca kapitola<

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

:)))

(evelyn, 24. 5. 2008 20:12)

:o))))))))))))))))

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA