Jdi na obsah Jdi na menu
 


Potomkovia hadov - 10.kapitola: Riddlov úmysel

18. 11. 2007

10.kapitola - Riddlov úmysel

 

Melian sa zobudila a prudko sa posadila na posteli, čo malo za následok, že sa jej zatočila hlava a niekto ju vtlačil naspäť do postele. Po chvíli zase otvorila oči a rozhliadla sa okolo seba. Bola malátna a mala zahmlený zrak, no po chviľke už začínala rozoznávať obrysy miestnosti, v ktorej sa nachádzala. Muselo to byť nemocničné krídlo, pretože minulý rok tu bola navštíviť Jacka, ktorý sa vtedy zranil na metlobalovom tréningu. Akosi si však nevedela spomenúť, čo tu robí.
„Konečne ste sa zobudili,“ ozval sa pri nej niekto.
Zdvihla hlavu. Stála tam madam Treatová, už staršia čarodejnica - liečiteľka.
„Koľkého je?“ uvedomila si.
„Nuž, je pondelok. Prespali ste celú nedeľu.“
„Čože?! Čo sa mi stalo?“ spýtala sa zmätene.
„Dehydratácia,“ stručne jej povedala madam Treatová.
„Čo prosím?“
„Vy si to nepamätáte?“ znepokojene sa na ňu pozrela.
„Marí sa mi nejaký večierok, ale na všetko si spomínam len veľmi hmlisto,“ odpovedala jej Melian.
„Nuž, boli ste na narodeninovom večierku profesora Slughorna,“ začala jej vysvetľovať, „a zrejme ste v ten deň veľa nejedli ani nepili. Takže keď ste sa napili punču, alkohol vám prešiel do tela a na dehydratáciu nie je nič horšie. Stále vravím, že študentom by sa nemal podávať alkohol.“ Pokrútila hlavou a naliala jej do hrdla vodu, od ktorej sa Melian rozkašlala.
„A čo sa stalo potom?“ spýtala sa so zaslzenými očami.
„Zamdleli ste a jeden študent vás sem ihneď priniesol. Bol to... Bol to....“ Madam Treatová si zavrela oči, ako sa pokúšala spomenúť si na meno toho študenta. Melian si už spomenula a vedela, kto to bol, no nechápala, čo tým sledoval.
„Ach, áno. Volal sa Dagon Balder,“ spomenula si nakoniec madam Treatová.
To ju prekvapilo. Balder? Ale veď... To predsa nedáva zmysel!
„Musíte prijímať veľa tekutín,“ upozornila ju madam Treatová. „Radšej si vás tu ešte nechám na noc."
„Okej,“ vzdychla si. Vedela, že odpor je zbytočný, aj tak naň nemala dostatok síl. Zaujala ju však kopa darčekov, ktoré sa nachádzali konča jej postele a na nočnom stolíku. Spýtavo sa pozrela na liečiteľku.
„Malá pozornosť od vašich priateľov,“ usmiala sa na ňu. „Najmä jeden mladý muž sem chodil veľmi často. Mal také tmavohnedé vlasy a zelené oči.“
„Aha.“ Takže Jack tu bol. Ale od koho sú tie ostatné darčeky?
„Nechám ťa, aby si si oddýchla,“ vyhlásila madam Treatová, naliala jej do hrdla nejakú gebuzinu a odišla.
Zvedavo sa vrhla na darčeky. Jasné, od Settyho dostala muffiny. V duchu sa usmiala. Od Jacka čokoládové kotlíkové koláčiky a od Willa levitujúce lízatká, ktoré určite potiahol počas sobotňajšieho obeda z chrabromilského stola. Bola tam aj váza s nádhernými fréziami, ktoré prekrásne voňali. ‚Kto mi ich mohol poslať?‘ čudovala sa. Ku kvetom bola pripojená aj kartička s textom: „Skoré uzdravenie želá Dagon.“ Usmiala sa.
Nakoniec jej na nočnom stolíku ostala len červená, zlovestne vyzerajúca obálka, na ktorej bola položená krabica tekvicového džúsu. Váhavo si obzrela tú obálku. Na prvý pohľad zbadala, že je začarovaná tak, aby ju mohla otvoriť len ona. A tak ju aj otvorila. Stálo tam:


Dehydratácia je strašná vec, preto ti posielam tekvicový džús, aby sa ti to nabudúce nestalo.

PS: Kto by to bol povedal, že keď zmiešaš Solanum dulcamara a Galium odoratum, bude to mať také zaujímavé účinky...


Melian list nahnevane roztrhala. Nemusel sa podpisovať, vedela, že ho písal Riddle. Kto iný? Lenže nechápala, čo tým sledoval. Nestalo sa jej nič závažné, iba prespala jeden deň. Avšak nakoniec na to prišla.
Tridsať minút po tom, čo sa zobudila, začala ju neznesiteľne bolieť hlava a prišlo jej nevoľno. Takú hroznú bolesť ešte nezažila, mala pocit, že jej vybuchne mozog. Tá bolesť jej zatemnila zrak a nič nevidela. Horko-ťažko sa jej podarilo vstať z postele a odplazila sa na záchod, kde vzápätí zvracala.
Pribehla tam vyplašená madam Treatová. „Dievča, čo sa ti to stalo?“ zalamovala rukami.
Melian znova zvracala a potom sa v bezvedomí zviezla na dlážku.

 

Po chvíľke sa zobudila zase v posteli. Prudká bolesť hlavy ustala, avšak stále jej bolo nevoľno.
Madam Treatová zdvihla lavór a držala jej ho pred tvárou. Naposledy zvracala a už jej bolo lepšie. Bezvládne padla na posteľ.
Liečiteľka si uľahčene vydýchla. „Ešteže tak... S takýmto niečím som sa ešte nestretla. Prehltnite to.“ Vsunula jej do úst lyžičku s nejakou lepkavou sladkou tekutinou. „Uvidíte, po tomto vám bude lepšie.“
Melian to ledva prehltla.
Nasledujúcu polhodinu ju madam Treatová dopovala tabletkami, liekmi a sirupmi, avšak nezistila, čo jej vlastne bolo. Melian to už vedela vďaka svojim znalostiam z botaniky a svojej vynikajúcej pamäti.

 

Solanum dulcamara bol ľuľok sladkohorký, ktorý spôsoboval bezvedomie, dehydratáciu a zvracanie a Galium odoratum je lipkavec marinkový, inak známy aj ako marinka voňavá. Táto bylina zase spôsobovala závraty, dávenie, spavosť a úporné bolesti hlavy. Hrozilo dokonca aj zastavenie dychu, pretože marinka je veľmi jedovatá rastlina. Vedela si predstaviť, že správne zmiešanie týchto dvoch bylín mohlo mať za následok otravu, ktorá sa prejavovala bezvedomím z dehydratácie a oneskorenými účinkami sú dávenie a migréna, takže nikto nepríde na to, čím to bolo spôsobené. Vlastne to bol geniálny nápad a Melian to musela uznať.
Ale ako si mohol vôbec Riddle niečo takéto dovoliť? Predsa ju to mohlo zabiť! Avšak aj tak o tom, čo zistila, nepovedala liečiteľke. Nechcela.
Táto vojna bola len medzi nimi dvoma.


Madam Treatová si ju nakoniec nechala na ošetrovni celý týždeň a ledva-ledva ju odtiaľ pustila v sobotu. Mal sa vtedy hrať dôležitý metlobalový zápas medzi Chrabromilom a Slizolinom a ona si ho nechcela nechať ujsť. Jack za ňou chodil každý deň a nosil jej úlohy. Aj tak sa však nudila, a tak premýšľala nad tým, ako sa Riddlovi pomstí. Nakoniec na niečo prišla, ale bolo to treba ešte doladiť a po Jackovi si požičala z knižnice tucet kníh.
„Ale dávajte si pozor, slečna Halleyová! A veľa pite!“ volala za ňou ošetrovateľka, keď vychádzala z nemocničného krídla.
„Jasné!“ zakričala jej ponad plece.
Musela ísť najprv do knižnice vrátiť požičané knihy. O hodinu sa mal začať zápas.
V knižnici nebola sama. Bolo tam ešte asi päť bifľomorských dievčat, medzi nimi aj Corina Jenkinsová z Chrabromilu. O čomsi si nahlas šepkali.
Melian zachytila svoje meno, a tak zastala za skriňou tak, aby ju nevideli.
„Vravím ti, že tancovala s tým pekným Slizolinčanom,“ povedala jedna hnedovláska.
„Kto by to bol povedal, že je z Chrabromilu. Slizolin a Chrabromil sa odnepamäti neznášajú a ona sa s nimi takto bratríčkuje. Rebecca vravela, že ju videla rozprávať sa aj s tým Tomom Riddlom,“ zahlásila Sally Carlsonová.
„Presne tak,“ pridala sa ďalšia, „zrádza vlastnú fakultu.“
„Ona je celá taká čudná,“ pokračovala Sally, „videli ste, ako sa minule obliekla? A chuderke Tare prebrala Jeremyho. Ona je fakt strašná. Veď povedz, Corina, ty s ňou dokonca bývaš na jednej izbe.“
„Ja... ja neviem,“ koktala Corina, „niekedy je celkom milá.“
„Čo ti šibe? Halleyová? To nehrozí,“ povedala niektorá.
„Ešteže sa s ňou nekamarátim. Je to úplná krava,“ zhodnotila to Sally.
Melian to už liezlo na nervy. Položila knihy na policu, vyšla zo svojho provizórneho úkrytu a nasadila falošný, sladký úsmev.
„Sally!“ skríkla prekvapene. „Ahoj, zlatko, tak dlho sme sa už nevideli!“ Podišla k nej a objala ju. Sally tam len sedela s otvorenými ústami. Melian ďalej mlela. „Zrejme si nevedela, že som bola týždeň v nemocničnom krídle, inak by si ma určite prišla navštíviť. Idete pozerať metlobal?“ Otočila sa k ostatným.
„Áno,“ zdráhavo odvetili a hádzali spýtavé pohľady na svoju nemú kamarátku.
„Výborne!“ Melian spľasla rukami. „Tak sa tam teda uvidíme, starká!“ žmurkla na Sally a vyšla z knižnice.
Za dverami ešte počula pohoršené hlasy. „Sally? Čo to malo znamenať? Ty sa s ňou kamarátiš? Si nechutná podrazáčka!“
Radšej rýchlo odišla, pretože Sallyne niekdajšie kamarátky urazene opúšťali knižnicu.
„Jedna nula pre mňa,“ uškrnula sa.


Bolo krásne slnečné počasie, jasná obloha, bezvetrie. Deň ako stvorený na metlobal.
Zápas komentovala Lee Lesliová, bláznivá štvrtáčka z Bystrohlavu. „Dobrý deň, vážení diváci, dnes sa hrá zápas Chrabromil proti Slizolinu a lepšie počasie sme si ani nemohli priať!“
Diváci kričali ako najatí.
„Vďaka skvelému výkonu chrabromilského stíhača Jacoba Harpera v zápase proti Bystrohlavu teraz Chrabromil vedie v tabuľke o sto bodov!“
Zaznel nadšený potlesk od chrabromilskej tribúny.
„Slizolin má poslednú šancu zabojovať o školský pohár. A už vidíme hráčov oboch družstiev. Slizolinským kapitánom je Dagon Balder, ktorý je zároveň aj strážcom. Za ním nasledujú triafačky Cynthia Anguishová, Carrie Polová a Brian Melchior, odrážači Lestrange a Avery áááááá.... stíhač ISIDOR JANEVSKY!“
Slizolinskí študenti nahlas pískali, tlieskali a volali.
„A teraz nastupuje chrabromilské družstvo na čele s kapitánom Marcusom Thorom! Ďalej idú odrážači Weasley, Travis, ďalší triafači Solers, Belaggio, strážca Otamar áááááá.... chrabromilský stíhač JACOB HARPER! Je zvláštne, že chrabromilské družstvo tvoria samí chlapci.“
Na trávnik vyšli obe družstvá. Thor a Balder si krátko podali ruky.
„Dnešný zápas bude rozhodovať Proserpina Santosová!“
Čarodejnica gréckeho pôvodu s krátkymi ružovými vlasmi kývla divákom na pozdrav, nasadla na metlu, vzniesla sa do vzduchu a pískla na píšťalke.
„Zápas medzi Chrabromilom a Slizolinom sa môže začať!“
Melian komentáre Lee Lesliovej takmer ani nevnímala. Takže Dagon je slizolinským kapitánom? Aj tak však držala palce Chrabromilu...
„...sa zmocnila prehadzovačky, kľučkuje medzi dorážačkami a hádže... Nie, Anguishovej sa nepodarilo premeniť gól vďaka skvelým reflexom Barryho Otamara! Chrabromil naďalej vedie 20:10!“
Melian sa pozerala ďalekohľadom na Jacoba, ktorý krúžil vysoko nad ihriskom a hľadal ohnivú strelu.
Zápas začínal naberať na obrátkach aj na drsnosti. Lestrange odrazil dorážačku na chrabromilského strážcu, ktorého trafila do tváre a ledva sa udržal na metle. Lee išla vyskočiť z kože. „To bol nechutný faul! Rozhodkyňa Santosová píska penaltu pre Chrabromil. Belaggio vyráža na bránu a PREMIEŇA GÓL! Skóre je vyrovnané, obe družstvá majú po tridsať bodov.“
Od chrabromilskej tribúny zaznel nadšený potlesk. „Chrabromil si vyžiadal oddychový čas, aby ošetrili Otamarovi rozbitý nos. A už je všetko v poriadku a zápas pokračuje. Prehadzovačky sa zmocnil Melchior... Otamar ju nestihol chytiť a Slizolin DÁVA GÓL! 40:30 pre Slizolin.“
Avšak Chrabromil sa nedal a po dvadsiatich minútach sa stal ďalší incident. Prehadzovačku mala práve Carrie Polová, keď sa na ňu vrhli Thor a Solers strmhlavým letom. Tesne pred jej hlavou metly stočili, no Polová sa zľakla, pustila prehadzovačku, ktorú chytil Belaggio, obišiel všetkých Slizolinčanov a hodil gól, no Solers svoju metlu nezvládol, narazil do Polovej a obaja spadli na zem. Ešteže neboli priveľmi vysoko nad zemou. Polová si zlomila ruku, no madam Treatová jej ju hneď napravila.
Na to začali všetci diskutovať, či gól uznať alebo nie a rozhodkyňa sa rozhodla, že to bol faul a Carrie Polová hádzala penaltu, ktorú premenila. Už bolo 50:30 pre Slizolin.
Jeremy Travis sa nahneval na rozhodkyňu a poslal na ňu dorážačku. Santosová sa šikovne uhla, no strašne navrieskala na Jeremyho a pridelila Slizolinu dvadsať bodov, takže už viedli 70:30.
Po tomto zase navrieskal na Jeremyho Will, že kvôli nemu prišli o toľko bodov. Hádam by sa tam aj pobili, keby nezasiahol Jack a neodtrhol Jeremyho od svojho bratranca. Chrabromilskí triafači boli takí nahnevaní, že strelili za sebou hneď štyri góly, takže skóre bolo zase vyrovnané.
Jacob zbadal ohnivú strelu a vrhol sa za ňou rýchlosťou blesku. Už ju zbadal aj Janevsky. Janevsky Jacka rýchlo dobiehal. Avšak v tom momente strelil Jeremy dorážačku po Jackovi. Neskôr tvrdil, že si Jacka pomýlil s Janevskym, ale nikto mu neveril. Dorážačka Jacka tesne minula, no jeho metlu nie. Narazila do nej plnou rýchlosťou. Ozvalo sa lámanie dreva a jeho metla sa rozletela na dva kusy. Ešteže bol pod ním Will, ktorý ho stihol zachytiť, inak by bolo asi po ňom. Janevsky chytil ohnivú strelu a Chrabromil prehral 220:70. Hádam netreba zdôrazňovať, že Jeremyho Travisa jeho spoluhráči takmer zabili.


Melian sedela v knižnici nad jednou (presnejšie piatimi) knihami. Už vedela, čo robiť. Len potrebovala priestor. Zaklapla knihy, vrátila ich na police a zišla do kuchyne pohľadať Settyho.
"Setty?" ozvala sa.
Jeden škriatok ukázal na roh kuchyne. Podišla tam. Setty práve vaľkal cesto.
"Slečna Melian?" potešil sa.
"Ahoj, Seth," usmiala sa na neho. "Počuj, potrebujem malú pomoc. Potrebujem nejakú miestnosť, kde si môžem skúšať kúzla a ty poznáš Rokfort asi najlepšie."
Setty sa zapýril, no bola to pravda. "Áno, Setty pozná na to skvelú miestnosť!" tleskol malými ručičkami po chvili premýšľania. "Voláme ju aj Núdzová. Nachádza sa na siedmom poschodí, ale dostať sa do nej je trochu obtiažne."
"Hovor," pobádala ho Melian. Už sa nevedela dočkať. A Setty jej to povedal.

>nasledujúca kapitola<

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

:)))))))

(evelyn, 24. 5. 2008 20:29)

=)))))